Na Mikuláša

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Štrikovanie som po nezdaroch nechala tak, začala som vyšívať. Musím priznať, že mi to nejde tak, ako by som chcela. Asi nemám na ručné práce vhodné obdobie. 

Veľa sedávam pri počítači a venujem sa škole. Dosť paradoxné, však? Keď si otvorím komentáre pod článkami o školstve (tie veru stále sledujem), vyzerá to tak, akoby učiteľ bral plat za to, že si len doma "vegetí" a nerobí nič. Nuž, do školy chodil každý a tak si aj každý myslí, že je na školstvo odborník :-(

Česť výnimkám!

Nechcem tu politikárčiť, nemám vyštudovanú politológiu, preto radšej moje xxxx:

V deň Mikuláša si pripomínam niekoľko významných udalostí. 

V prvom rade sú to narodeniny môjho manžela. Aj keď už nie je možné vidieť jeho rozžiarené modré oči pri pohľade na čokoládu, bez ktorej sa narodeniny neobišli, aj tak som mu jednu menšiu, ale asi najobľúbenejšiu - margot - kúpila, nahradím ho - zjem :-)

Našla som dve fotky z augusta 2016, ako vždy, pri robote:

dnes by mal 69 :-(

Keď mal manžel presne 24 rokov, boli sme na svadbe. Bolo 6. 12. 1975 a manželstvo uzavreli Hanka, moja kamarátka, a Milan, manželov bratranec:

Vpravo sme my, vľavo je Vierka - manželova sesternica s Rudkom. My sme mali svadbu o 7 mesiacov neskôr, Vierka s Rudkom 3 mesiace po nás :-)

Vpravo Hanka s našim Miškom, vľavo ja s ich Martinkom :-)

Do tretice: dnes má výročie môj blog. Má presne 7 rokov :-)

Za 7 rokov som napísala 1706 príspevkov. Takmer vo všetkých je niečo z mojich ručných prác, hlavne krížikové vyšívanie, podľa čoho sa blog aj volá "Krížikové vyšívanie". 

Blog si získal iba 143 stálych sledovateľov, čo je veľmi málo vzhľadom na iné blogy, hlavne zahraničné. Beriem to športovo, veď koho už dnes zaujíma vyšívanie, klasika vo varení, popíjanie čaju a "průpovídky" starej baby :-)

Bloger mi ukazuje, že na blog si kliklo 616 720 ľudí, ktorí mi napísali 16 779 komentárov. Ďakujem!

Blog píšem hlavne sama pre seba, ako relax. Aj keď nepíšem už každý deň, ako kedysi. Mám v ňom všetky výšivky a z nich obrazy, vankúše, vrecúška, rôzne dekorácie. Nikde inde ich nedržím. Stačí mi prejsť archívom a vidím, čo som dokázala. A verte, stane sa mi, že som už aj pozabudla na niektoré diela.

A budem v blogovaní pokračovať :-)

Nakoniec čaj:

čaj mám zo školy, nechala ho tam kolegyňa Soňa, ktorá od nás odišla,
bol na vyhodenie, zachránila som ho :-)

šálka je tiež nová, dostala som od Lenky, len čokoláda v ňom chýba :-(
aj som si ju chcela urobiť, ale nie je to to pravé pre mňa :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Dvakrát meraj a raz strihaj

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Staré známe slovenské porekadlo z nadpisu poukazuje na skutočnosť, že dôležité rozhodnutia si treba poriadne premyslieť. 

Neviem, či som na tieto múdre slová zabudla a či len prácu mojich rúk nepovažujem za dôležitú, jednoducho, nedarí sa mi :-(

Z vĺn z minulého príspevku som sa rozhodla uštrikovať si čiapku. Začala som len tak "z brucha", nevedela som ani, ako dve farby skombinujem. Nuž, to by u mňa nebolo nič zvláštne, tak začínam väčšinu mojich prác :-)

Čiapka už pred dokončením vyzerala, akoby moja prasačia hlava bola slonia :-)

Nič to, veď ja mám nervy z ocele, vlny mám v kufri dosť, urobím čiapku ďalšiu, menšiu. A aj som začala:

Červená mi došla, na rad prišiel kufor. Ale to, čo som si myslela, nebola pravda. Vlnu rovnakej farby som už nenašla :-(

Štrikovanie mi stojí. Asi to nechám tak. Čiapok mám aj tak dosť a tú veľkú, kým nepovolí pletenina, trocha ponosím. Párať ju mi nedá :-)

Pochopili ste, čiapky sú moja slabina, ani neviem, koľko ich mám :-)

Na Kukučínovom dome (kde sa ako posledný narodil môj manžel) vymieňajú šindľovú strechu. Strecha je to krásna, ale nie trváca. Tú zhnitú robili pred niečo vyše dvadsiatimi rokmi. Aj Danka si na to dobre pamätá a má 30. 

 A jeden krásny pohľad:

Čaj som si spravila jasenovský - dobrá myseľ z Kublova a do neho lyžička medu, jasenovského, vlastnoručne vytáčaného :-)

etiketa na medíku je zavádzajúca :-)
to Miško vždy nosil otcovi nejaký špeciálny med

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Trocha radosti do smutných dní

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dva dni som premýšľala, čo vytiahnem z kufra a nakoniec som vybrala z neho len jednu starú vlnu. Druhá bude nová :-)

merino je nová, batole stará, štrikovať budem dvojmo

výroba česká, ale keďže som nenašla cenu, nie je socialistická :-)

Dni sú smutné. V každej krajine sa neztrpezlivo čaká na aktuálne čísla, ktoré naháňajú strach. Nie a nie klesať, len nové a nové rekordy. Potešujúce je len to, že sa nám čistí vzduch (akurát to počúvam v TV správach). 

Keď prednedávnom dali novinári nášmu poprednému politikovi nejakú otázku, tú som si nezapamätala, no chceli vedieť niečo z dlhodobého hľadiska. Odpoveď bola pohotová: Z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. No super, aký optimizmus :-(

Je len na nás, ako sa dokážeme potešiť. Mám obrovské šťastie v tom, že mne stačí veľmi málo a viem to hľadať :-)

Minulý týždeň som hľadala. Nebudem predsa len pri počítači, i keď aj ten ma baví (denné prípravy na dištančné vzdelávanie si vyžadujú veľa času pri ňom). 

Jeden deň som išla do svojich obchodíkov, kde vždy niečo nájdem môjmu srdcu blízke :-)

Jeden deň som strávila s Lenkou. Boli sme v kopcoch, potom sme si dali kávu a čaj :-)

Vo štvrtok som mala vzácnu návštevu. Prišla kamarátka zo stredoškolských čias, Grácia, jedna z troch :-) Už som o nás písala, zopakovať si môžete TU. A aj pre mňa prekvapenie - sú tam fotky z 23. 11. 1973, teda na deň 47 rokov dozadu :-)

A dostala som darček:

krásna súpravička, však?

A čo dnes? Prekvapil nás sneh. Aj som odfotila, nech moje deti vidia, ale sneh vidieť len na veľkých monitoroch:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Moja kapustová story :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Do kruhu sa dostalo malé spievajúce vtáča:

zas mám niečo na šitie, len šiť sa mi akosi nechce :-(

Bez kvasenej kapusty nedokážem žiť. Ak dva-tri dni v nejakej forme nejem kapustu, mám "absťák" a zaženiem ho tak, že rýchlo varím plný hrniec kapustovej polievky :-)

Posledné roky sa o to, aby sme mali kvasenú kapustu, staral manžel. Viackrát som o tom písala. Pozrela som staré príspevky so značkou "kapustové" a trocha si poplakala, zaspomínala ...

Vybrala som pre vás prvý kapustový príspevok, tam to je zdokumentované najlepšie a tak sa pozrite, ako nám spolu bolo dobre, on pracoval a ja len fotila :-)

https://daniebenc.blogspot.com/2014/10/kolorit-jesene.html

Vlani som prežívala jeseň po prvý raz sama. Nad kvasením kapusty som rozmýšľala už od leta. Načo sa budem trápiť, kapustu si budem každý týždeň kúpovať. Nuž, ale ja som už vtedy bola ako náš terajší premier, v jeden deň nie, na druhý deň áno :-)))

Nakoniec som rozhodla: robotu si uľahčím, kúpim si už nastrúhanú kapustu a tlačenie bude hračka, dokážem to aj sama :-)

Všetko som si pripravila do komory, nebudem predsa robiť divadlo na dvore. A dobre, že som tak spravila. Ono mi to tlačiť s manželovým "výmyslom" nešlo, moje ruky sú síce dobre tučné, ale sily v nich niet :-)

Musela som prejsť na starodávnu a osvedčenú klasiku - jedna noha v jednom súdku, druhá noha v druhom súdku a poďme do tanca :-)

Urobila som všetko, ako sa patrí. Prvé dni sa robila na kapuste pena a začala bublať - teda kysnúť. Bola som na seba hrdá, chválila som sa, kadiaľ som chodila :-)

Už ani neviem po koľkých dňoch som zistila, že bublanie prestalo. Žeby bola kapusta už vykvasená? Nie je možné, idem sa na ňu pozrieť. A tu moja pýcha musela spľasnúť. Kapusta zmäkla. A nie len na povrchu, skúšala som do vnútra a ona, pľuha, aj tam mäkká :-(

Radila som sa, kde sa dalo, nik pomôcť nevedel. Nič mi iné nezotávalo, len oba súdky vyprázdniť. Kapusta putovala do kompostéra :-(

Po pár týždňoch nato, vykračujem si po hypermarkete a tu halda kýblikov s kvasenou kapustou v akcii. No, Danuška, tu máš riešenie tvojho problému! Kúpila som 5 kýblikov, doma som z nej vytlačila všetku vodu, lebo býva moc slaná a kyslá, prehodila ju do súdka, pridala rascu a nakrájanú cviklu, zaliala vodou a o týždeň som mala výbornú kapustovú vodu - kapustnicu a perfektnú kapustu :-)

Tento rok som nad ničím nemusela rozmýšľať, mala som v tom jasno. Keď bude akcia, kúpim 5 kýblikov kapusty a mám "vystaráno" :-)

Stalo sa tak minulý týždeň:

Nie žeby mi toto množstvo vydržalo do konca jari, to ani náhodou. Ale mám aj na to riešenie. Keď jej už bude v súdku málo, prikúpim kýblik - dva a doplním :-)

Dúfam, že som vás pobavila. Pravdu povediac, ja som sa pri robote až tak nebavila, ako to vyzerá teraz z môjho písania. Vyplakala som sa vlani, ale i tento rok. A vyžalovala sa manželovi. Ešte dobre, že ho mám v spálni v polici :-(

No a čaj - kvalitný lisovaný pu erh od Miška:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Vrecúško pre Matyáša

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Kruh sa uzavrel:

Ako by to bolo, keby darček dostal len jeden z bratov? Už v lete som sľúbila vankúš Oliverovi. Ale ak niečo podarujem jednému, nesmiem zabudnúť na druhého, Matyáša :-)

Našťastie mám vždy niečo vyšité v zásobe. Po vyše roku som výšivku "oprášila" a ušila vrecúško:

séria pre Olivera a Matyáša :-)

Postupne mi rozkvitol vianočný kaktus:

Namiesto čaju to dnes bude vylepšená zemiaková baba, taká pre mňa - klobásková :-)

s mliekom :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela