Stratená sa našla :-)

Vyše tri mesiace som stratená. Vytratila som sa zo sveta blogov a blogeriek. Najskôr pre spomienky na manžela pred prvým výročím jeho náhleho odchodu, potom pre strach z toho, čo nás na celom svete začalo ohrozovať úplne nepripravených, slabých, krehkých a bojácnych. 

Kým koronavírus naháňal strach v Číne, v Európe sme mali pokoj. Aleže je v 21. storočí svet "malý", vírusu sa rýchlo podarilo dostať až sem.  A už to išlo, z krajiny do krajiny, z človeka na človeka. Zo dňa na deň sme sa všetci zavreli doma. Izolácia je najistejšia. Koľko vydržíme?

Ja som vydržala zatvorená celých 5 týždňov. O zásoby potravín sa mi postarala kolegyňa Majka s manželom Jardom, ktorí sa do našej dediny prisťahovali pred pár rokmi. V živote som nebola zatvorená tak dlho. Dopriala som mojej potláčanej črte osobnosti, popustila som všetky uzdy, naplno som v sebe rozvinula tajného asociála :-)

Zas pomohla technika 21. storočia. V spojení som zostala so svojimi deťmi. Začali pracovať z domu, takže aj im dobre padlo so mnou rozobrať situáciu :-)

A škola dištančnou formou? Kto by si to vedel predstaviť? Som rada, že ako 65-ročná učiteľka to zažívam. Ide to. A možno v tom je budúcnosť školstva :-)

Okrem sledovania korona krízy a výuky som aj trocha vyšívala. Ozaj len trocha, akosi to nešlo od ruky :-(

Dokončila som tri čajové motívy na stuhu, bude darček:

Pre seba, pôjde asi do rámu:

Pri žehlení sa mi stala nehoda. Nepozorne som kropila výšivku na starom modrom obruse a ten mi mokrý pustil trocha modrej do výšivky. A čo myslíte, zúrila som? Nie! Mám už tak nervy "vypracované", že s pokojom Angličana som vyšila obrázok druhý :-)

zafarbený je ten pravý, hľadajte, ja vidím :-)

Ešte jeden pre mňa, tiež pôjde do rámu:

Na dnes to asi stačí. Ale sľubujem, pre svoju psychohygienu a socializáciu sa budem snažiť písať častejšie ako raz za tri mesiace, ono, treba len začať :-)


Všetkých mojich čitateľov pozdravujem a prajem hodne zdravia!
Daniela