Voňavá príroda

Vitajte u mňa!
Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes mám výšivku, ktorú som už vyšívala. Ušila som z nej vrecúško pre susedku a kamarátku Katku. Už vtedy som vedela, že k výšivke sa vrátim, že aj ja by som chcela také vrecúško. Teraz na mňa však čaká veľa šitia, moje vrecúško je odstavené na poslednej koľaji. Dôležité je, že tam bude čakať bez ujmy na kráse :-)

A keďže moje vrecúška ako darčeky s bylinkovým čajom majú úspech a určite ich bude pribúdať, musím sa postarať aj o bylinky. Nazbierať, nasušiť, odložiť do veľkých vreciek, tiež mojej výroby, to všetko mám rada, priam milujem. 

Prechádzka okolitou prírodou spojená so zberom byliniek mi niekedy trvá aj tri hodiny a po návrate mám taký slastný pocit, ktorý by som dopriala každému z vás :-)

Výhľady:

Kvietky:

Bylinky:

ďatelina červená

materina dúška

ľubovník (trezálka), rebríček (myší chvost), dobrá myseľ (pamajorán)

Mám aj niečo pod zub. V obchode som videla pizzové pečivo a aj keď stále nejem chlieb a pečivo, prišlo mi na chuť. Z blízka sa mi však nezdalo byť dvakrát vábne, radšej som od neho odišla. Ale chuť mi ostala :-)

Upiekla som na celý plech, čo nie je v mojich silách zjesť, ešte že mám dobrých susedov :-)

mám trocha hrubšie cesto, ale ako vyšlo, tak je :-)

A čaj? Dnes šalviový:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!

Keď kvitnú zemiaky

Vitajte u mňa!
Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Včelárska séria je hotová, čaká ma šitie:

aj vám sa páči? mne veľmi :-)

Zima bola na Orave iná. Snehu málo, teploty mierne, špárový snáď ani nebol :-)

Kto chce vysvetlenie k pojmu špárový, nájde ho TU. A kliknúť na odkaz sa oplatí hlavne pre výšivku, ktorú som vtedy vyšívala, obrázok visí Lenke v kuchyni :-)

A tohtoročné leto na Orave? Tiež o ničom. Často prší, ale nič nerastie ako má, veľa mravenísk a ešte viac slizniakov, nuž a tie teploty!? Štyri dni po sebe som musela kúriť v ústrednom kúrení, aby som nesedela v zime. V obývačke som mala  len 19 - 20 °C a vraj júl. Dnes už nekúrim, trocha sa to vylepšilo :-)

Okrem tepla mi moc chýba aj Tour de France. Som zvyknutá tri júlové týždne sedieť pri vyšívaní pred telkou, oknom mi prúdi horúci vzduch, ja si cestujem po Francúzku, vidím kus histórie a neuveriteľné športové výkony najlepších cyklistov sveta :-)

Tento júl mi ostali len vychádzky do prírody v našom okolí. Chodím takmer každý deň. Ak prší, idem aspoň po dedine s dáždnikom. Chôdza mi robí dobre na moje nohy a ak niekoho stretnem a prehodím s ním aspoň pár viet, pookrejem aj na duši.

Včera (v nedeľu) mi napísala Lenka, že k nej prišla jej dcéra Lenka z Bratislavy, nech prídem na kávu. Bola som. Lenka sa ma spýtala, ako sa mám. Odpovedala som jej krátko: od štvrtkového poobedia ste prvé, s kým sa skutočne rozprávam, tak sa mám. Našťastie sa viem porozprávať aj sama so sebou a s mojimi deťmi aspoň virtuálne :-)

Ale aj tak - užívam si to, som v svojej podstate samotár a pozorovateľ všetkého navôkol :-)

A tak aspoň málo z môjho pozorovania - kvitnú zemiaky:

Ešte trocha z varenia. Zeleninová polievka s domácimi maxi nokami:

zelenina - čo chladnička dá :-)

vajce, krupica, soľ, sóda bikarbóna, vňať

lyžicou sa vytvarujú noky a zavaria sa v polievke

Nakoniec šálka čaju z arónie:

čaj mám od pani, čo mi bola ohodnotiť dom pred dedičským konaním, "vyčenčovali" sme, ja som jej dala med :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!

Oži v koži :-)

Vitajte u mňa!

Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A veru to boli prepotrebné a veľmi krásne slová! Nie som v tom sama, rovnakých osudov po celom svete je nespočetne. O tom je kolobeh životov. Ak by sme jeden život rozdelili na štyri obdobia, podobne ako rok, vieme v ňom rozlíšiť jar, leto, jeseň i zimu. Nie každému je dopriate prejsť všetkými štyrmi obdobiami, tak sa tešme z toho, čo máme, naplno prežívajme každú chvíľu, lebo nevieme, pokiaľ to máme vymerané. 

Mám svoj záver: blogovanie pomáha! 

Ďakujem!

V poradí tretí včelársky motív:

Už vlani v lete som si v lekárni obzerala ortopedickú obuv. Len tak nastoknúť, chodiť po dvore, po našej ulici a možno aj kúsok ďalej. Trocha som sa obávala, že na moju širokú a takmer stále opuchnutú nohu to nebude. Konečne som vyskúšala :-)

Obuv je to trocha s vyššou cenou, takže žiadne rýchle kupovanie, všetko treba zvážiť. Keďže je to koža, materiál trocha povolí, skonštatovali sme s magistrou a kúpila som :-)

Po pár dňoch chodenia, dokonca aj po poľnej ceste a lúke, som s kúpou spokojná :-)

zábeh bol po dome a tepláčky, tie už niečo pamätajú, ale rastú so mnou, avokádové :-)

A ešte niečo k nadpisu. "Oži v koži" bol kedysi pradávno slogan v reklame na kožené oblečenie. Dodnes sa vieme s našimi deťmi zasmiať nad vtedajšou Jurkovou otázkou: Mami, čo to je oža?

Dnešný čaj len taká rýchlovka, skôr len od smädu, žiadny rituál, ani rozjímanie :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

44

Vitajte u mňa!
Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Kto by si pochutil na sladkom medíku? Nech sa páči! Aspoň takto xxxxx:

Keď si myslím, že som už so životom ako-tak vyrovnaná, príde významný dátum a všetko je fuč. A ja sa dostanem opäť tam, kde som bola :-(

A tých dátumov je priveľa. Spomienky na rodičov, svokrovcov, mojich súrodencov, manželových súrodencov, stále niečo. Akoby toho nebolo dosť, opustila ma aj moja "polovička". 

Celý dospelácky život mám spojený s ním. Zoznámili sme sa na mojej stužkovej slávnosti. Bol bubeníkom v kapele, ktorá nám hrala do tanca. Hneď bolo jasné, že k sebe patríme :-)

10. júl 1976 bol našim svadobným. Dva dni pred a dva dni po výročí som na dne. Dokonca sa hrabem aj vo fotkách, čo inakšie priam neznášam. 

44 rokov ubehlo ako voda. Za rok a 4 mesiace som zostárla na stovku. Už ma nič nečaká. Ak od septembra nebudem potrebná v škole, ostane mi len vyšívanie a šitie a myslím si, že pre život je to nula. 

Prečo? To je otázka!

Tu sme mladí a šťastní:

s Miškom:

Naša rodina v začiatkoch nebola klasická. Mali sme svoj vlastný byt, ale Miško mal 1 mesiac, keď som odišla do Bratislavy, pretože som bola tretiačka na vysokej škole. Všetka starostlivosť o dieťa ostala na manželovi. Keď bol v práci, Miška opatrovala moja mama. Kúpanie, do poradne, k lekárovi, nočné vstávanie k dieťaťu, prechádzky, ..., to všetko zvládal sám a na jednotku. 

Celé roky som v deň výročia svadby od manžela dostávala kytičku lesných jahôd. Vedel, čím na mňa :-)

Dnes mi počasie doprialo, aj napriek predpovedi nepršalo, kytičku jahôd som si teda zaopatrila sama:

Dnes som si uvarila harmančekový čaj. Podľa Jurka je veľmi dobrý na upokojenie a to teda potrebujem:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!