Nechtíkové pole

Vitajte u mňa!

Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! A Aďke ďakujem za upozornenie, že Kubko bude už tretiak. Aby som ho neurazila a nerobila z neho "malúcha", je to opravené :-)

Moje pletenie nenapreduje rýchlo, ale začínala som obrie dielo s tým, že hotové bude za dva roky (ak dožijem), takže necelá štvrtina je v podstate úspech :-)

Po krásnych dňoch sa prvý septembrový ukázal ako upršaný, smutný a chladný. Tak prečo si ho trocha nerozžiariť? Vhodná je na to spomienka na nádherný deň z prvej dekády augusta. 

Už niekoľko rokov si chodievam nazbierať kvet nechtíka lekárskeho na hradu (malé políčko pred, či za dedinou, kde gazdinky pestujú zeleninu) našej Alenky. Obdivujem ju, že všetko tak zvláda popri náročnej práci a starostlivosti o rozrastenú rodinu, ale aj u nej vidieť, že vek človek neoklame. Už aj ona musí šetriť silami. Ja jej odporúčam, aby si toho na seba nebrala veľa, nech začne hradou. A ona začala, nechtík nevysiala :-) Nuž, ak pôjde takýmto tempom, moc síl neušetrí :-(

Ja som o nechtík ani tento rok neprišla. Dopestovala mi ho na svojej hrade pani Božka. A teraz, keď o nej píšem, je mi čudné, že sme síce rovesníčky, dokonca aj vzdialenejšia rodina, tiež je Bencúrová, poznáme sa 40 rokov, občas sa spolu prechádzame a vykáme si. Musíme to napraviť :-)

Keďže už ráno bolo jasné, že deň bude horúci, na nechtík som išla hneď ráno, ešte pred ôsmou. Doma som bola o desiatej. Zažila som dve hodiny v rannom slnku a odparujúcou sa rosou v tráve. Nikde človiečika, ticho, len spievajúce vtáčatá v neďalekých stromoch. Nádhera!

Kytička do vázy musí byť: 

Nazbierala som si oranžové i žlté  kvietky, i keď sa hovorí, že liečivé sú len tie oranžové. Ja suché lupienky používam do čajových zmesí a tam pekne vyzerajú obe farby :-)

žltý do žltého, oranžový do oranžového :-)

Dnešný čaj je jasný:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! 
Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!