Moje hranie sa na dvoch hriadkach :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dedinka v údolí, malé domčeky:

Miško mi minulé leto zrekonštruoval moje dve hriadky. Myslím si, že môj manžel by bol na nás obidvoch hrdý. Na mňa preto, že sa stále hrám na záhradkárku (s čím veru nerátal) a na Miška preto, že ho dokázal nahradiť a po rozpadnutí obvodových dosiek si hravo poradil s ich výmenou :-)

Nuž, a ja aj túto jar, tak ako vždy, trochu poneskoro, ale predsa, niečo som zasadila a niečo posiala :-)

Cibuľka je z vlaňajšej sejby. Na jeseň som ju nechala v zemi a teraz od skorej jari mi robí radosť:

Zasadila som 6 zelerov, 1 petržlen na vňať, 1 bazalku a 2 mäty :-)

Zasiala som jarnú cibuľku, petržlen a mrkvičku :-)

To všetko na malom kúsku :-)

A druhá hriadka si ešte počká na uhorky. Tie som vysiala pokusne do recyklovaného papiera z vajíčok. Nie je to z mojej hlavy, poradila mi to pani v kvetinárstve, kde som kupovala semienka :-)

som zvedavá, či sa pokus vydarí :-)

tu sú dve feferónky

a tu dve čili papričky, z tých niečo bude, lebo som ich kúpila už s plodmi a  kvetmi :-)

A kvietky? Priznávam, že tie mám rada, ale starať sa o ne neviem. Takže u mňa nájdete len toto:

Ale z jedného kuchynského okna mám krásny výhľad na práve rozkvitnutý orgován (stará sa oň suseda):

Samozrejme, začalo mi obdobie kosenia. Kosila som už trikrát a teraz to bude týždeň čo týždeň. S kosačkami nie som moc kamarát, nechcem ich po kosení čistiť. Preto sú aj ony na mňa zlé :-)

Mám to tak, že ak štrajkuje jedna, vytiahnem druhú. Skúsenosť mám takú, že po týždni oddychu si to každá rozmyslí a naštartuje. Ale minule sa mi štartovacia šnúrka kdesi zasekla. Musela som si na ňu privolať manželového synovca Oňa. Opravil, spojazdnil, kosím :-)

Najkrajšie mám teraz ligurček (libeček) a rebarboru:

Toľko teda z mojich záhradníckych zručností. Uvedomujem si, že na chválu to nie je. Lenže keby ste vedeli, koľko síl ma to stojí! Nerobím to s láskou, ale nasilu len a len preto, aby som mala niečo na starosti, teda každý podvečer povinnosť to poliať, občas preplieť. Neviem, či nájdem nejaké to porozumenie u vás, či sa vôbec nájde ešte niekto taký, ako ja :-)

Nakoniec môj čaj. Dnes som sa inšpirovala pohľadom na rašiacu šalviu:

a tej vlaňajšej mám ešte pol vrecka, mohla by som niekomu dať, len komu?

To je hra svetla! Ako keby som liala olovo :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela