Čučoriedky

Začali mi pribúdať prvé písmenká abecedy:

Dnes som prezrela svoj fotoalbum a zistila som, že mám pár dobrých záberov o tom, ako si skladujem zásoby na zimu. Ešte koncom júla mi Alenka zaistila čučoriedky z našich, oravských, lesov. Teda žiadne záhradné :-)

V zime budú čučoriedky vitamínovou bombou. Od detstva viem, že sú dobrým liekom pri hnačkách a dobre pôsobia na zrak. No, a moderne povedané - sú výborným antioxidantom. 

Nemyslela som si, že ma internetová informácia o čučoriedkach môže prekvapiť. Prekvapila, a dosť nepríjemne. Vraj z alpských oblastí sa k nám dostala nejaká pliaga - malá pásomnička, echinokok, ktorú prenášajú trusom líšky a najlepšie sa usádza práve na čučoriedkach. Po zjedení sa nám usadí v pečeni, vetví sa, metastázuje. Choroba u človeka sa prejaví až po 15 rokoch, ani už nevie, čo a kedy zjedol. Najhoršie je to, že z čučoriedok sa parazit nedá odstrániť ani umytím vo vode. Potrebná je na to vysoká teplota, napríklad pri zaváraní, či pečení. Tak si na to treba dávať pozor!

recyklácia - nevyhodím, raz sa zíde :-)))

a idú do mrazničky :-)

Miško mi minule kúpil čučoriedky a jahody. Sladkého sme mali už dosť a tak som myslela, že ich zjem len tak, samé. Jahody mali ešte ako-tak jahodovú chuť, ale chuť čučoriedok bola odlišná od tej, ktorú dobre poznám  - chuť lesných plodov. Na koláči však boli výborné (to som ešte nevedela zlú správu):

dúfam, že k záhradným čučoriedkam sa líšky nedostanú!

Nech sa vám darí!

Daniela