Dukátové buchtičky

Príprava na nový začiatok:

Moje dni vyzerajú úplne inakšie, ako som zvyknutá. V dome máme živo a hlavne veselo. Včera sme rozhodovali, čo navariť na dnešný obed a pritom sa do reči dostali spomienky na dukátové buchtičky. Áno, piatková klasika v školskej jedálni! Môj vnuk Max toto jedlo všetkých slovenských detí nepoznal. 

Jurko mal na dnes naplánovaný výlet na vodopád v Šútove, Miško zas stretnutie s bývalým spolužiakom v Prievidzi a Maťko sa rozhodol, že pôjde s ním. Doma sme zostali  len s Maxíkom. A čo na obed? Predsa treba aj Slováka žijúceho od narodenia v Nemecku zoznámiť so super jedlom!

Včera mi pri kysnutom koláči veľa pomohol aj Maxík a tak sa dnes do kysnutého cesta pustil sám. Trinásťročný chlapec urobil kvások a zamiesil cesto úplne sám!!! Neverila som vlastným očiam, čo ten dokáže. Keď cesto vykyslo, ukázala som mu, ako robievam malá buchtičky a ďalej robil sám:

moja práca je len prvý rad

kým sa upiekli buchtičky, zapísal si postup, v akom jazyku?
nemecko-slovensky :-))
Názov v slovenčine a text v nemčine, hold, je to už Nemec :-)

tu vidieť, že naša rúra pečie dosť čudne - v strede to je skoro pripečené
 a po stranách nedopečené, pomaly sa nám ide všetko pokaziť :-)
a najviac sa kazíme my :-)))

krém som urobila ja :-)

Pamätáte si na svoje školské obedy? Varíte toto aj dnes?

Ako každému dieťaťu, aj Maxíkovi veľmi chutilo :-)))
A či len preto, že to bolo jeho dielo?

Poobede bola dosť silná búrka. Jurko prišiel domov s kamarátkou Luckou z výletu premočení do nitky a opätovne vyschnutí. Spolu sme si vypili kafe a porozprávali sme si o kadečom. Po Luckinom odchode sme s Maxíkom išli na prechádzku. U nás, na Orave, sa v auguste po búrke zvykne poriadne ochladiť. Dnes sa neochladilo, ale vyčistil sa vzduch a slniečko hrialo ako pred búrkou. Aj tu leto pokračuje :-)

Z prechádzky sme si doniesli kyticu kvetov. Viem, niekto by ich nenazval kvetmi a nespravil z nich kyticu. Mne sa však páčia:

Takto reagujú na teplý a vlhký podvečer naše včely:

Nech sa vám darí!

Daniela