sobota 22. augusta 2015

Vôňa leta môjho detstva

Vítam na mojom blogu novú následníčku Sally! Jej blog je ešte "mladý", ale viem, že sa vám bude páčiť. Sally sa zaujíma o vyšívanie a má krásnu záhradu. Nazrite k nej!

Cítite tú nádhernú vôňu levandule?




bude to veľký obrázok 
Dnes som zacítila aj inú vôňu. S Lenkou sme boli pozrieť v Istebnom na zrekonštruovanú lavicu ponad rieku Oravu. Po dlhých rokoch dezolátneho stavu si to zaslúžila. Od čias, kedy ňou prechádzalo každé leto mnoho ľudí, prešlo Oravou veľa, preveľa vody! 

Mám krásne spomienky na lavicu, lebo ma doviedla každý slnečný deň letných prázdnin na kúpalisko. Trávila som tam v detstve celé dni, od rána takmer do večera. Maminka mi zabalila nejaký chlebík s maslom, k tomu paradajku a do sklenenej fľaše so špeciálnym uzáverom vodu so sirupom, pribalila som si malú deku, rozčítanú knihu a hajde k vode. Och, Bože, bolo to takmer pred päťdesiatimi rokmi!!! 

Neviem si predstaviť, že by dnes dieťa bolo bez dozoru celý deň na kúpalisku. Vtedy to bolo normálne. Dozeral na nás plavčík, ale nepamätám si, že by mal niekedy niečo vážnejšie na riešenie. 

Neskôr otvorili na kúpalisku bufet s malinovkami, varenými párkami s horčicou, nejakými sladkosťami. To som vtedy považovala za veľký luxus :-)

Kúpalisko sa mojej dospelosti nedožilo. Bolo zrušené, ani neviem prečo. Zarástlo, zaniklo v bujarom poraste. Dnes síce ožilo, ale úplne za iným účelom. Z kúpaliska sa stalo štrkovisko. Ťažia tam štrk.

Dnes som po prechode lavicou na druhú stranu Oravy pozerala tam, kadiaľ viedol chodník ku kúpalisku a práve vtedy som si spomenula na omamnú vôňu z detstva. Už pri chôdzi chodníkom bolo cítiť vzduch nasýtený vodnou parou z chlórovanej vody v bazénoch, ktorý sa miešal s výparmi z vlhkej pôdy na brehu rieky. Dnes som si na vôňu spomenula a presne som si ju vedela predstaviť. Utkvela mi v pamäti na celý život :-)

železničná stanica stále v pôvodnom stave
toto je prístupový chodník k lavici, aj s ním by mali niečo urobiť!!!
lavica opäť v stave, v akom si ju pamätám z detstva



nahor viedol chodník ku kúpalisku :-)
pohľad zo stredu lavice dole Oravou
a hore Oravou
aj odtiaľ vidieť Choč
splavovanie Oravy






cesta za riekou, ktorá v mojom detstve neexistovala

Nech sa vám darí!
Daniela

19 komentárov:

  1. Dani, jeminko, ako si to krásne napísala, tie spomienky. Fakt. Ty by si mohla ja knihu písať. Ide ti to. :) Lavica pekná.
    Na splavy chodíme aj my. Ale už sme, ako tak rátam, aj celkom dlho neboli. Musíme to napraviť. Pá,pá. D. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ďakujem ti, Danka, za ocenenie mojich kecov, veď ja píšem len tak, čo mám na mysli, to na klávesnici :-) Ale ma potešilo, že sa ti to páči!
      Ja som na splave bola ešte ako slobodná, tesne pred svadbou:-)
      Teraz by som aj mala čas, ale to by som spáchala potopenie kajaku :-)
      Ty si štíhlunká, tak choď aj za mňa :-)
      Pekný nový týždeň!

      Odstrániť
  2. Danielko, není nad hezké vzpomínky ... a ty z dětství jsou nejhezčí ... také mám voňavé vzpomínky ... řeku tam máte opravdu pěkně širokou ...
    Papa Jarka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, lebo sme už zabudli na to, čo nás vtedy bolelo a ostalo len to pekné! Jarka, niekedy si myslím, že je lepšie nespomínať, iba čo si uvedomím, že som už stará :-)
      Jarka, prajem ti pekný nový týždeň!
      Páá

      Odstrániť
  3. It is good to remember childhood memories and how things change after these many years. Childhood in olden times used to be carefree. Now mothers take too much care of kids and even kids are so busy with Internet and TV that they don't get enough time to enjoy nature.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Preeti, you're right! In our country it is. Children can not take care of themselves and it suits mothers. All want to solve for children!
      In the nature do not get because they are lazy :-)
      It is the same here and in India, but this is already a small world !!!
      Greetings!
      Páá

      Odstrániť
  4. Danka ... u vás je tak krásne ... pekne si zachytila letnú prírodu ... Lavičku pekne opravili ...
    Do detstva si rada zájdem aj ja ... spomienky blúdia po známich miestach, ktoré už neexistujú ... žiaľ ... všetky staré ulice a štvrte v Prievidzi nahradili novou výstavbou ... Dopadol tak aj náš dom, namiesto ktorého dnes stojí sídliskový činžiak ... Spomienky mi našťastie nikto nevezme a často blúdim po jeho izbách a predstavujem si, čo kde bolo ... čo so tam zažila s kamarátmi ... :)
    peknú nedeľu prajem ... L.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lauri, Orava je ozaj krásna, ale mne sa všade páči. Keď ideme na aute po SK, všade nachádzam krásne zákutia. Preto nerada chodím po diaľnici, tam skoro nič nevidím :-)
      V Prievidzi v meste som nebola, iba som ňou prechádzala autom. Myslím, že to je také novšie, socialistické mesto, podobne ako DK. Tu tiež bolo zbúrané okrem námestia celé staré mestečko a vybudované nové atrapy. Teraz je trocha upravené a návštevy hovoria, že je pekné.
      Ja si náš byt presne tak, ako ty prechádzam a sedím na mojom obľúbenom mieste a čítam si :-))) Náš byt existuje, ale bývajú v ňom neznámi ľudia. Na jar som bola pred bytovkou a predstav si, lavička, na ktorej som sedávala tam stále je a má aj tú istú zelenú farbu, nový náter! Och, kde sú tie časy?
      Lauri, prajem ti krásny nový týždeň!
      Pááá

      Odstrániť
  5. Great pictures of the river. And sweet childhood memories.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Brigitte, thank you!
      Memories are always more beautiful, as was the fact that memories can idealize :-)
      Greetings!
      Páá

      Odstrániť
  6. Pěkné nedělní dopoledne přeju,s těmi vzpomínkami je to u mně podobné....byla jsem u maminky ve sklepě a našla jsem školní aktovku,dědili jsme ji jedna po druhé,dřív se tak nenakupovalo,jak dnes....aktovky sloužily vícero dětem,byly kvalitní a uměli jsme si je šetřit,žádné válení po zemi a nešetrné zacházení.... vzala jsem ji do ruky a ucítila vůni dětsví,školy,svačiny a bylo to tak intenzivní,že jsem se cítila jako tenkrát...je to tak dávno,v březnu mně bylo 60 a ani věřit se to nechce..čas nelze zastavit.
    a s tím koupalištěm to samé,rodiče chodili do práce a tak jsme trávili prázdniny nádherným způsobem,který dnešní děti nemají šanci poznat,je to velká škoda! a na Istebné,kam jsme jezdívali s rodiči k bratrovi mé maminky mám nádherné vzpomínky,to bývaly časy!přeju hodně krásných vzpomínek s vůněmi,které k nim neodmyslitelně patří.Helena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Helenka, som veľmi rada, že sa mi znova ozývate!
      Znamená to, že ak píšem o Istebnom, aj vo vás sa zvíria spomienky a vône leta, kedy ste si to tu užívali! To som rada, že vám to môžem takto pripomenúť!
      Helenka, ešte moji starší synovia (38, 34) nosili po sebe oblečenie a pomôcky do školy. A ten mladší bol práveže hrdý na to, že dorástol do nohavíc staršieho. Dnes to je nemysliteľné :-)
      A viete, že sme rovnako staré?! Ja som staršia o 4 mesiace :-)))
      Pozdravujem vás a vašu maminku, a ak budem písať zas o Istebnom, budem rada, ak sa mi ozvete!
      Pááá

      Odstrániť
    2. Dobrý večer,Danka(s dovolením),
      díky za odpověď,ano,na Istebné velmi rádi vzpomínáme,na ten krásný kraj,dokonce jsme tam byli s manželem na svatební cestě.pochodily sme kde co,ráda si to připomínám.
      já mám děti 38,36 a 32 a ani by jim nenapadlo říct,že nebudou po sobě nosit věci,to se vůbec neřešilo...mamince pozdrav vyřídím,dá-li Pán Bůh,15září oslaví 90-iny. dobrou noc,Helena.

      Odstrániť
    3. Tak to je krásny vek a pri troche zdravia a dobrom rozume, to je krásne! Blahoželám jej!
      Helenka, ale dnešné deti také nie sú, môj vnuk od malička nosí kvalitné značkové oblečenie a ja mu ani nič nekúpim, lebo to ani neviem. A v škole vidím medzi žiakmi závisť, výsmech a kedysi to nebolo. Všetci mali na sebe to isté, nanajvýš inej farby a bolo dobre :-)
      A to nehovorím o našej generácii, vážili sme si všetko.
      Dobrú noc aj vám!
      Pááá

      Odstrániť
  7. Vidím, že nás je tu viac takých, čo radi spomíname na detstvo a na časy dávno minulé, časy mladosti...veru spomienky sú krásna vec, nikto nám ich nevezme len niekedy človeka zabolia...či sa už jedná o dobré spomienky, škoda že to bolo tak dávno a nevráti sa to alebo o zlé spomienky na ktoré by sme určite radšej zabudli ale aj tie patria do nášho života...Dani, krásne si to vystihla a fotky sú veľmi pekné a výšivka, som zvedavá ako bude vyzerať už hotová, zatiaľ vyzerá celkom tajomne...:) Peknú nedeľu ti prajem...pááááá

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Evka, vyzerá to tak, že spomienky sú súčasť starnutia :-)
      Ja síce nemám moc rada prezerať staré fotky a spomínať, väčšinou mi to navodí smútok a rozplačem sa. Potom mám na duši ťažobu a to nemám rada. Radšej sa pozerám ešte aspoň do bližšej budúcnosti, plánujem si niečo, hneď sa cítim lepšie :-)))
      Ak máš rada levanduľu, obrázok sa ti bude páčiť :-)
      A mafinky máš už vyšité?
      Prajem ti krásny nový týždeň!
      Páá

      Odstrániť
  8. Hello Daniela
    Thank you for the lovely welcome.
    Beautiful stitching and great childhood memories x

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sally, thank you!
      Memories are so old that they are unbelievable :-)
      Greetings!
      Páá

      Odstrániť