Spomienka na starý školský bufet :-)

Priateľky moje, ďakujem vám za milé komentáre! Som rada, že ste mi ostali verné aj napriek tomu, že stále na ne neodpovedám. Snáď sa mi podarí nájsť čas aj na to :-)

Po dlhom dni v škole, dokonca aj konflikte s dvomi žiakmi v posledných záchvevoch puberty a zmarení mojich výchovných metód samotnou riaditeľkou školy,  som si doma dala kelovej polievky a zaspala som :-)

Spánkom som myšlienky zahnala, ale po prebudení sa vrátili a sužovali ma. Na pomoc som si namiesto čaju dala horčík s vitamánom B6:

Cestou zo školy mám malý obchod s potravinami pri miestnej pekárni. Obchod funguje celé roky a nič sa v ňom nemení. Stále je tam jeden dlhý pult, za ním predavačky a kladú vám zo starodávnych regálov na pult všetko, čo si želáte. Ani 21. storočie z neho neurobilo samoobsluhu. Ľudia stoja za sebou a čakajú, kedy príde na nich rad. A verte, nielen mne sa v tomto obchode páči. Zákazníkov majú stále :-)))

Dnes som chcela kúpiť aj nejaké mäsové výrobky. Tie sú v boxe na konci obchodu. Vždy si najskôr obzriem, čo v ňom je a vyberiem si. Zaujali ma bravčové klobásy :-)

Pripomenuli mi moje učiteľské začiatky. V škole bol malý bufet s príjemnou a usmievavou "tetou" bufetárkou. Tak ju volali žiaci. Vždy, už pred veľkou prestávkou, cez okienko bufetu vychádzala vôňa varenej klobásy. Na dvojplatničke mala bufetárka veľký plechový hrniec s vriacou vodou, do ktorej dávala uvariť klobásy na želanie. Potom veľkými kliešťami vytiahla uvarenú klobásu, položila ju na papierovú tácku, lyžičkou pridala horčicu a priložila krajec chleba. 

Kto zacítil tú vôňu, len ťažko vedel odolať. S kolegyňami sme si niesli tácky do kabinetu a cestou sa nám zbiehali slinky. Stávalo sa nám, že po zapichnutí vydličky do klobásy sme ostali "vyzdobené" mastnou šťavou :-)

Neviem, či tieto spomienky sú také nádherné pre vôňu a chuť klobásy, alebo preto, že som bola vtedy mladá a celú prax som mala pred sebou :-)))

Aj keď som už na konci svojej učiteľakej praxe, dokonca nadsluhujem, a aj po dnešnej nepríjemnej udalosti, mám školu stále veľmi rada a žiakov najviac.

Neviem, prečo som si dnes v obchode pripomenula svoj učiteľský začiatok a jeho vôňu. Klobásu som si však kúpila a na večeru pripravila:

nevystrekla :-)

Vôňa bola dobrá, chuť už menej, a k atmosfére mi chýbali kolegyne a ich mladistvý smiech. Bohužiaľ, nestretávame sa :-(

Nech sa vám darí!

Daniela