Rizňa

Ďakujem za krásne komentáre!

Žeby nastal problém? Najskôr sa ozvala Danka - nejde internet! Jurko radí chytiť knihu do ruky. Našťastie, deti sme naučili láske k literatúre. Miško radí pohár vína a pustiť si dobrý film. Ja radím vyšívanie. No ale, netrvalo to dlho a zas sme všetci spokojní :-)

Malý vianočný motív:

Viete, čo to je rizňa? Ja si na jednu pamätám zo starého sfilmovania Jánošíka. Vo filme išlo o mokrú rizňu. Naši predkovia využívali energiu, ktorá tu bola vždy a stále aj je. Na prepravu využívali prirodzenú gravitáciu. Z neprístupných miest dokázali dopraviť vyťažené drevo pomocou dreveného žľabu, ktorým tiekla voda. Aby sa pri dopade drevo nepoškodilo, padalo do nádrže s vodou.

V Žiarskej doline ma manžel upozornil na suchú rizňu, takzvaný šmyk. Šmyky sa budovali na približovanie dreva z ťažko prístupných horských oblastí na menšie vzdialenosti. Žľab uložený na lešení, stolici, tvorilo 4 – 8 brvien, hlboký bol asi 0,5 – 0,7 m, široký 1 –  2 m. Najvyššie pole bolo vejárovite rozšírené (hubica), najnižšie pole bolo upravené tak, aby sa drevo zastavilo. Brzdné žľaby na miestach s veľkým spádom boli opatrené železnými hrotmi. Pri zmene smeru dopravy dreva sa vytvárali tzv. hrotové úvrate. Gravitáciou sa drevo dopravovalo z miest ťažby k splavným tokom alebo cestám. Pri dostatočnom spáde sa drevo spúšťalo i za sucha, pri menšom spáde po daždi, v koryte šmyku vystlanom snehom, alebo za mrazov polievanom vodou. Šmyky zanikli v 50. rokoch 20. storočia.

Tu je pozostatok rizne - šmyku v Žiarskej doline:

Toto je dolina, do ktorej sa drevo dostalo z neprístupnej výšky pomocou rizne  a cestou sa zviezlo do dediny. Podľa manžela išlo o hlavne palivové drevo, pretože sa šmykom a brzdením porušilo. Zas som múdrejšia :-)))

Dnes som si čaj urobila zo včerajšieho čajového kvetu. Včera som ho prikryla, aby nevyschol. Po 24 hodinách som videla, že je ešte vhodný na ďalší čaj. Druhý nálev sa lúhuje kratší čas, ako prvý. Hneď po zaliati vidieť farbu čaju:

Nech sa vám darí!

Daniela