Práve pred týždňom som zažila situáciu, ktorej sa mi podarilo vyhýbať celých 35 rokov. Toľko rokov chodím autom deň čo deň, za každého počasia. Ale pred týždňom som dochodila! Prišla som o auto pri dopravnej nehode! Našťastie utrpeli len plechy našich áut, nám sa nestalo nič. Nič na tele, ale na duši toho bolo tak veľa, že sa to tento týždeň odzrkadlilo aj na mojej obľúbenej činnosti - vyšívať mi nedalo! Ani teraz nie som v pohode, chvíľami zúrim, pretože som haváriu nezapríčinila ja. Chvíľami plačem, lebo autíčko je v servise a môj život bez neho je veľmi obmedzený!
Z nového auta sme sa tešili pred niečo vyše rokom. Radosť z neho je v podstate stále, pretože to bol darček od nášho syna Maťka! Vždy ráno, keď idem do školy, si ho nežne pohladím, akoby ono cítilo moje šťastie a radosť z našich detí!
Pani, ktorá mi nedala prednosť v jazde na prehľadnej križovatke, i keď plnej áut, je tiež dlhoročná vodička. Sama bola nešťastná. Verím jej, pretože ja by som si na jej mieste musela hlavou búchať do betónovej steny! Život ide ďalej a ja len dúfam, že takýto zážitok už neprežijem nikdy!
Mám aj niekoľko fotografií. Najskôr radosť z nového auta, potom smutný pohľad na havarované:
Viem, mnohým autonehoda dopadla horšie. Dá sa povedať, že to bolo šťastie v nešťastí.
Ale aj tak neprajem nikomu takýto zážitok!
Naopak, prajem vám bezpečnú jazdu na našich preplnených a nekvalitných cestách!
To, že tento týždeň takmer nevyšívam a k tomu sú jarné prázdniny, odzrkadľuje sa aj na počte mojich príspevkov na blogu. Preto vám ďakujem za návštevu a prečítanie si mojich "průpovídek"!
Daniela
Teda tie plechy si to teda odniesli slusne :( Dolezite je, ze sa ozaj nic nestalo. V servise ho daju dokopy a zas sa budete z neho tesit :)
OdpovedaťOdstrániť