Bolo leto roku 1986, krásna slnečná sobota. Ľudia v našej dedine ju využili na sušenie a zvážanie sena. Môj manžel od jari do jesene pomáhal svojim rodičom pri gazdovaní. Ani oni v tento deň nezaháľali.
Doviezli domov voz sena. Ešte plný ho nechali v humne a s druhým vozom sa otočili ešte raz. Bolo už veľa hodín, preto ho nechali na dvore aj senom. Veď robota im neutečie a ani sa im sama nespraví.
Nad ránom, okolo 4. hodiny, niekto u nás zvonil. To svokra prišla po syna, lebo znenazdajky prišla letná búrka a seno bolo treba prikryť. Veď čo by si s mokrým senom na dvore počali?
Manžel vyliezol rýchlo na voz a začal seno prikrývať obrovskou celtou. Zrazu sa na už navlhnutej celte pošmykol a z voza "zletel". Ale seno bolo prikryté!
Hneď ráno, ubolený, ustonaný, išiel k lekárovi. Domov sa vrátil s rukou v sadre! A dva vozy sena ostali nevyložené! Pomoc sme hľadali pri ujovi Mišovi (môj švagor). Zorganizoval v ich ulici brigádu. Nahovoriť sa dali obidvaja jeho susedia. A v humne to len tak "fičalo". Seno lietalo hore na "vôdor" a dostalo sa tam, kde malo.
A môj manžel môže teraz robiť predpoveď počasia! Má na sebe totiž zlomenín viac a tie mu hlásia každú zmenu atmosferického tlaku.
Svokrovci nie sú už medzi nami 23 rokov (zomreli obidvaja v priebehu 5. mesiacov), a tak môj manžel už seno nedorába a nezváža.
Moja kolegyňa, Majka č. 2, gazduje aj dnes. Lepšie povedané - jej manžel. Je to jeho koníček, pri ktorom potrebuje pomoc celej rodiny. Preto Majka 2 dostala obrázok s vozom plným sena. Ona sama pri pohľade na všetky obrázky, ktoré som im 19. decembra darovala, vedela, že práve tento je pre ňu.
Moje hyacinty rozkvitli všetky. Dva z nich majú ešte po jednom menšom kvietku. Cibuľky to nezvládajú a vychyľujú sa. Mala by som ich podoprieť, ale neviem čím. Musím to vymyslieť.
A môj obrázok? Páči sa vám? Mne áno! A tento bude pre mňa, nejdem ho darovať.
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára