Ešte niekedy v prvých rokoch manželstva (1976? - 1978?) sme si kúpili na poľskom trhu v Novom Targu elektrický vankúš. Netušili sme, ako a kedy ho využijeme. Počas tehotenstva s druhým synom, Maťkom, ma bolievali kríže. Vankúš nastúpil na scénu. Bol nám však nesympatický, chlpatý. Kúpili sme si nový, československý. Využitý bol len párkrát, našťastie ho už nebolo treba. Obidva vankúše odpočívali roky v skrini.
V lete, kedy som začala vyšívať, som ten poľský vytiahla. Som totiž teplomilná rastlinka. V kuchyni mám 25°C, teplučko ako v raji (či v pekle?), ale mne je stále zima na nohy. Vraj to je už staroba (hahaha). Zlé prekrvenie končatín. Stačí mi však vopchať nohy do vankúša, pustiť ho na 20 minút na stupeň 3 a je mi výborne celý večer. Tak prečo si nepomôcť?
Včerajší deň bol pre mňa veľmi šťastný. Manžel bol v servise pre naše autíčko. Je ako nové. Veď mu aj vymenili všetky časti zničené pri autonehode. Po troch týždňoch som išla zas do školy na ňom. Takže poobede prišlo auto, ale večer zas odišiel elektrický vankúš. Jednoducho prestal fungovať. Dnes som vytiahla ten druhý, čechoslovák (hahaha, ako úľ). Je sladko ružový. Nevýhodou je, že sa nesmie preložiť. Nevojdu mi teda do neho nohy. Dnes večer vyskúšam.
Naše vankúše zadovážené v mladosti sa dočkali využitia. Čo si nadobudneš v mladosti, na starobu akoby si našiel! Platí to stále.
A vankúše si zaslúžia aj pár foto:
 |
| Dá sa vidieť aj maloobchodná cena: 220 Kčs. |
Nakoniec k môjmu vyšívaniu: zatiaľ som nič nepárala! Nie je to však veľká chvála, pretože toto vyšívanie nie je moc na rátanie krížikov, ale na vytrvalosť. Výsledok by mal byť ale pekný. Dúfam, že aj ten môj bude taký.
Ďakujem vám za trpezlivosť pri čítaní môjho blogu a dúfam, že sa vrátite aj zajtra!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára