Kefírové hubky z Tibetu

Dnes nám prišiel vzácny balík z Vilémova pri Tachove (ČR). Priateľ včelár poslal môjmu manželovi, včelárovi, kefírové hubky z Tibetu. Všetko o nich sa dá vyčítať na internete. Manžel má už všetko naštudované, ja sa na to ešte len chystám.

V balíku boli aj domáce syry - čerstvý a údený. Tým som neodolala a hneď som obidva vyskúšala. Výborné! Neviem však odhadnúť pôvod. Teda z akého mlieka boli vyrobené. To dám zistiť manželovi. 

Pribalené boli aj sladkosti. Vyrába ich Občianske združenie "Lotosový kvet" so sídlom vo Vilémove. Tmavé - Gópínát -  obsahujú ovsené vločky, cukor, karob (tiež musím zistiť, čo to je), maslo, korenie, vanilkový cukor, hrozienka a kokos. Svetlé - Gopál - sú pripravené z cícerovej múky, masla, cukru, orechov, sušeného mlieka a korenia. Sladkosti budú  pre manžela. Ja na sladké moc nie som. 

Tu je pohľad na celý obsah balíka:

Kefír sme precedili a tak sme oddelili hubky:

Do kamenného hrnca po starej mame sme dali hubky a zaliali čerstvým plnotučným mliekom od susedovej kravy. Prikryli sme ho lopárom, ktorý má dobrých 60 rokov a svoju funkciu plní stále. Tieto vecičky tiež patria medzi moje poklady.

Uvidíme, čo z toho bude zajtra! Pánovi Karasovi srdečne ďakujeme!

Na mojom obrázku už vidno domček. Musela som prispôsobiť jeho výšku, lebo som sa pomýlila pri horných oknách a spravila som ich o tri krížiky vyššie. No a nechcelo sa mi to párať. Na výslednom vzhľadu by to nemalo prekážať.

Som rada, že ste si aj dnes našli čas na môj blog. Ďakujem!

Daniela

Terchová VI

Do posledného dielu o Terchovej mi zostalo niekoľko pekných záberov kvietkov. K tomu netreba žiadny komentár. Kvietky vedia svojou krásou vyvolať v mojej osobe dobrú náladu, radosť zo života a rozdúchavajú  vo mne ešte stále nádej, že naša zem zostane naďalej úžasná a plná životodarnej energie. Všetko záleží od nás, ľudí!

Takže moje rozprávanie o Terchovej nateraz končí. Viem však, že sa k téme budem priebežne vracať vždy, ak zabŕdnem do histórie. Korene nepustia.

Práca na novom obrázku postupuje pomaly. Ani včera mi nepribudlo podľa plánu. Bola som v Martine na praktickej časti maturitných skúšok a kto to pozná, ten vie, že sa síce nenarobím, ale na konci som "zrobená". Večer som bola už taká unavená, že som musela ísť zavčasu spať. Zajtra ma taký náročný deň  čaká opäť.

Ďakujem za návštevu a teším sa, že kliknete opäť na môj blog!

Daniela

Terchová V

Pri návrate z Krížovej cesty sme išli uličkou popod kopec Oravcové. Sú tam rodinné domy z osemdesiatych rokov minulého storočia. Všetky majú upravené dvory, na môj vkus viac vyčačkané. Takže tie mi akosi nestáli za fotografovanie. To sa vidí v každej dedine na Slovensku. 

Prekvapila ma však jedna záhrada. Oplotená, ale nie zamknutá na zámok . Bol by to aj dobrý stavebný pozemok. Vyžadoval by šikovnosť architekta, pretože je to strmina. Záhrada by sa niekomu zdala obyčajná, ba až zanedbaná. Pre mňa je úžasná. Bez ľudského obydlia, ale miesto pre 27 včelích rodín. Stromy staré, košaté. V horúcom lete dobre chránia svoje obyvateľky pred ostrými slnečnými lúčmi. 

Boli sme dosť drzí, neodolali sme a do neuzamknutej záhrada sme vošli. Škoda, že stromy sú ešte takmer holé. O mesiac to tam musí byť oázou na nervy. 

Včera večer som po dlhom rozhodovaní začala nový obrázok. Opäť nejdem dopredu hovoriť čo to bude, keď to bude. Veď sa hádam konca dočkáme!

Ďakujem za vašu pozornosť, teším sa na nové stretnutie!

Daniela

Terchová IV

Vždy po prechádzke po Terchovej, jej blízkom okolí, malých osadách roztrúsených pod Pupovom, či Malým Rozsudcom, vedú moje kroky do miestnej čajovne. Zariadená je v dedinskom štýle. Našim deťom sa kedysi páčila stará drevená lyža pribitá na plafóne. Dnes tam už nie je. Chýbal mi tam aj starodávny kredenc. Tak, ako som sa tam pred rokmi dobre cítila a mala som stále čo obdivovať, tento raz to tak nebolo. 

Viem pochopiť, že v čajovni  museli začať podávať aj obedy a večere. Predajom a varením čajíkov by sa majiteľ neuživil. Sama som kedysi rozmýšľala nad čajovňou, ale po triezvom prieskume trhu som sa toho vzdala.   

Či chcem, či nie, musím povedať niečo kritické. Čajovňa ma sklamala. Čínsky zelený čaj bol výborný. Nepáčilo sa mi, že v priestoroch čajovne akoby dlhodobo nik neupratoval. V poličkách bolo prachu, po stenách očividné pavučiny a domáce koberčeky na drevenej podlahe už dosť dávno nevideli čistiace prostriedky.  Škoda! Takto prichádzajú o  svojich zákazníkov. Bez zákazníkov by museli čajovňu zatvoriť. Myslím, že by to bola pre Terchovú strata. Škoda, že som nemala odvahu povedať to hneď na mieste majiteľovi do očí.

Dnes večer začínam s novou výšivkou. Je to pre mňa vždy vzrušujúce, pretože mávam viac návrhov a rozhodujem sa až na poslednú chvíľku. 

Prajem vám dobrý začiatok nového týždňa, veľa pracovný a osobných úspechov! Všetkým radosť zo života!

Daniela