Pri návrate z Krížovej cesty sme išli uličkou popod kopec Oravcové. Sú tam rodinné domy z osemdesiatych rokov minulého storočia. Všetky majú upravené dvory, na môj vkus viac vyčačkané. Takže tie mi akosi nestáli za fotografovanie. To sa vidí v každej dedine na Slovensku.
Prekvapila ma však jedna záhrada. Oplotená, ale nie zamknutá na zámok . Bol by to aj dobrý stavebný pozemok. Vyžadoval by šikovnosť architekta, pretože je to strmina. Záhrada by sa niekomu zdala obyčajná, ba až zanedbaná. Pre mňa je úžasná. Bez ľudského obydlia, ale miesto pre 27 včelích rodín. Stromy staré, košaté. V horúcom lete dobre chránia svoje obyvateľky pred ostrými slnečnými lúčmi.
Boli sme dosť drzí, neodolali sme a do neuzamknutej záhrada sme vošli. Škoda, že stromy sú ešte takmer holé. O mesiac to tam musí byť oázou na nervy.
Včera večer som po dlhom rozhodovaní začala nový obrázok. Opäť nejdem dopredu hovoriť čo to bude, keď to bude. Veď sa hádam konca dočkáme!
Ďakujem za vašu pozornosť, teším sa na nové stretnutie!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára