Dnes som bola celé poobedie preč. Stretla som sa s Lenkou v Istebnom pri Michalovi, jej otcovi a mojom švagrovi. Ten nám akosi chradne a nerobí mu dobre ani toto vlhké počasie. Vraj sa ešte pred časom čudoval, prečo sa starí ľudia sťažujú na počasie a teraz to už vie aj on. Včera nevládal ani chodiť. Dnes sa objavilo aj slniečko a hneď to v dobrom pocítil. Býva sám, preto máme s Lenkou o neho strach. K lekárovi ho však nik nedostane a môj manžel hovorí, že jeho by aj tak lieky zabili. V septembri bude mať 80 rokov a nelieči si nič. To však neznamená, že je zdravý.
Za poobedie som nič zvláštne nevidela a nestretla. Takže dnes budem len pokračovať so svojou komorou, s ktorou som moc spokojná. Hlavne preto, že je veľká a málokto sa môže takou pochváliť.
Názov príspevku je odvodený od počtu okienok v komore a počtu dóz na med:
 |
| modrú dózu sme si kúpili s manželom od hrnčiara na festivale ľudových remesiel |
 |
| dózu so včielkami som kúpila manželovi na mníchovskom blšáku |
 |
| bielu dózu sme dostali od syna Miška, tú aj používame, lebo má dobrú a praktickú veľkosť |
Včerajšie kvietky pažítky mi krásne rozkvitli, mne sa veľmi páčia:
Nakoniec nezabúdam na moju včerajšiu prácu:
Ďakujem, že ste si aj dnes našli chvíľku na môj blog! Budem rada, ak sa vrátite!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára