Dva dni som sa neozvala a z názvu príspevku je jasné prečo. Mali sme vzácnu návštevu z Kansasu v USA. Pri cestovaní po Česku a Slovensku sa u nás aspoň na jednu noc zastavil Bill s manželkou Elaine a dcérou Emily a jej manželom Robbom. S Billom sa zblížil náš syn Jurko na štúdiách na Kansaskej štátnej univerzite. Píše o ňom na svojom blogu tu. Prečítajte si, je to zaujímavé písanie o ich spoločnom cestovaní po Colorade.
Návštevu sme privítali večer s vandlíkom plným bryndzových halušiek. Bola som veľmi rada, lebo halušky im chutili. Dali si aj dupľu. Po večeri sme boli na prechádzke po našej dedinke. Chceli poznať, ako sa u nás žije. Veľmi ich zaujala pani s cibuľou. Len tak v náručí niesla z políčka za dedinou asi 20 cibúľ s vňaťou a cíby z cesnaku. Tie aj mňa prekvapili. Nevedela som, že sa cesnak orezáva. Táto pani bola naša rodina, o ktorej sme im hovorili pri prechode okolo ich domu. Krátko sme sa s ňou porozprávali. Billovi sa tak páčila, že ju poprosil o foto. Súhlasila. Dúfam, že časom nám najlepšie fotky pošle. Pri návrate domov sme našli pri bráničke tašku s cibuľou a cesnakovými cíbmi. Ďakujeme!
Večer sme strávili pri bylinkovom čaji v našej hale. Čaj bol z dobrej mysle. Najviac chutil Elaine a čudovala sa, že bylinky si v lete sama zbieram a suším. Tak som jej z nich dala do fľaštičky z kávy. Jurko jej povedal postup prípravy. K bylinkám sme jej dali aj náš domáci med.
Dnes si boli pozrieť múzeum Martina Kukučína. Potom boli v našom okresnom meste - v Dolnom Kubíne. Na 11:00 hod. mali objednanú prehliadku Oravského hradu. Z neho boli nadšení.
Na neskorý obed bola šošovicová polievka. Je to totiž druhé najobľúbenejšie jedlo našich detí. A to si želal Bill. Nechcel nič mimoriadne, chcel to, čo varím deťom pri ich návrate domov zo sveta. Šošovicu varím s čerstvým a údeným bravčovým mäsom, na kolieska nakrájanou kvalitnou údenou klobásou a smotanou. Dnes som do nej nakrájala aj cesnakové cíby. Dobre som spravila! K šošovici som upiekla domáci chlebík so sézamom, rascou, slnečnicou a ľanovými semiačkami. Chutil.
A už bolo lúčenie. Škoda, že tak rýchlo. Ale Bill má všetko presne naplánované tak, aby za dva týždne toho videli čo najviac. Ich cesta viedla na východné Slovensko. Tam má totiž svoje korene. Z Krasnoviec pri Michalovciach pochádzali jeho rodičia. O tom sa dočítate na Jurkovom blogu (link je vyššie).
 |
| pri vandlíku bryndzových halušiek |
 |
| pripravené raňajky |
 |
| pri šošovici |
 |
| darček od Billa pre Jurka (na jeho želanie) |
 |
| čokoládky s mätovou príchuťou a sada foto z Kansasu pre mňa |
 |
| kopa typických kansaských darčekov pre nás |
Je jasné, že moja práca mala "pohov". A teraz je aj jasné, prečo som mala naplánovaný nový začiatok až na začiatok júna. Trocha som sa musela na návštevu pripraviť. Veď sme ich ubytovali v časti domu, kde už 19 rokov nebývame. Tak to tam aj vyzerá a musela som to trocha "spojazdniť". Termín začiatku som však nedodržala a trocha mi na výšivke aj pribudlo:
Ďakujem za prečítanie môjho príspevku a dúfam, že sa na mojom blogu zastavíte zas!
Daniela
Zaujal ma tento príspevok. Tiež mate deti po svete. Je skvelé, že si takto udržiavate praiteľské vzťahy. Mojej babky sestra žila v Kansase, jej vnučka bola na Sl. hneď po revolúcii. Volá sa Cindy Chastain, robí niečo do filmu, ale viac sa neozýva. Ja ang. neovládam, tak sa ju ani nesnažím kontaktovať. Aj Ty s manželom ste na foto? Neviem, kto je kto.
OdpovedaťOdstrániťEmily
Milá Emily, prekvapilo ma, že si zašla tak ďaleko dozadu blogu. Na foto nie sme, iba náš syn Jurko, ten najmladší na foto. Je tam Bill a jeho žena Elaine, ich dcéra Emily a jej muž Robb.
OdstrániťJa veľmi ľutujem, že neviem po anglicky, myslím, že v dnešnej dobe to je tak, ako byť bez nôh a chcieť utekať. Aj ty by si asi s rodinou mohla udržiavať vzťah aspoň na nete, keby si vedela komunikovať v AJ. Našťastie naše deti už taký problém nemajú.
Neviem, či si sa dočítala, ale nie je to naša rodina, ale Jurko strávil s nimi veľa času počas štúdia v Kansase, v Manhattene, kde oni žijú.
Pá
Danielko, také jsem se dostala na povídání o vaší návštěvě z USA. Byl tam odkaz na článek tvého syna. Krásně vypráví a nádherné fotky. Vidím další reportáže, tak se moc ráda podívám. Akorát mi to přijde jako články uvedené v novinách - je možné se dostat na jeho blog, jak o něm píšeš? Ráda bych si leccos pročítala. Musíš mít šikovného syna, když studuje tak daleko v zahraničí. Ráda sleduju blogy našich lidí co žijí v zahraničí. Většinou jsou to mladí. Je to děsně zajímavé.
OdstrániťNevím, jestli se k tobě můj komentář dostane. Ale jak vidím výše, tak snad ano.
Zdravím! Jarka
Jarka, máš pravdu, že to je ako v novinách, on má blog na novinách SME, ale funguje to podobne ako môj blog na blogspot. Iný blog už nemá. Napísal len pár príspevkov, lebo počas roka, čo bol v USA sa musel cez semestre dosť pripravovať do školy a prázdniny a predĺžené víkendy celé precestoval. Teraz spravil štátnice na ČVUT v Prahe, ale už celý rok pracuje vo firme H1. Takže zas nemá toho času na písanie. Ale musím sa pochváliť, že skutočne je šikovný a výborne píše už od malého žiačika. Mal aj záujem o štúdium scénaristiky, ale našťastie sa dal presvedčiť a vyštudoval IT.
OdpovedaťOdstrániťJa som tiež už dva roky závislá na rôznych blogoch, veľmi ma zaujíma sledovať ľudí v rôznych častiach sveta, ich obyčajný dennodenný život. Je to lepšie ako telka :-)
Pá
Dobrý den, ani nevím, jak jsem se dostala až sem...ale moc jsem si početla...Všechno je jinak, než za našeho mládí, i naše dcera byla 2x v Americe za studiem, má spoustu přátel a ráda se chlubí naší zemí, když se setkávají....A tak to asi má být. Domov je domov, ale svět by neměl mít hranice....Hezký den všem....
OdpovedaťOdstrániť