Domácnosť bez váh zrejme neexistuje. Veď každá gazdinka potrebuje v kuchyni čo-to odvážiť. Hlavne pri pečení sladkých "mňamiek". Tak aj ja som si hneď po vydaji váhy zadovážila.
Teraz mi je z tejto kúpy aj do smiechu. Kúpila som ich vo vtedajšom Tuzexe, obchode so zahraničným tovarom. Vtedy bolo ťažké kúpiť niečo, čo by sa nenachádzalo takmer v každej domácnosti. Mali sme všetci všetko rovnaké - oblečenie, autá, bývanie v "králikárňach", nábytok, koberce, doplnky, dokonca aj hrnce a taniere. Vymykať sa z priemeru bolo podozrivé a nevhodné. Mojich pár vecí sa vtedy líšilo od iných, ale myslím si, že odlišnosť mi aj ostala.
Dnešní mladí ľudia to určite nevedia pochopiť, ale moji rovesníci vedia o čom píšem (samozrejme iba tí zo socialistického bloku).
Bohužiaľ, moja kuchynské váhy sú už nefunkčné. Len mi je ich ľúto vyhodiť. Sľubujem, že tak urobím!
Druhé váhy mám od mojej svokry, ktorá ich mala od tej svojej. Svokra bola výborné cukrárka a váhy často používala. Ja ich mám len vystavené v komore:
V komore máme ďalšie váhy - staré obchodnícke, ktoré používam:
Ak ste kedysi (pred 30 rokmi) kupovali v obchode so zeleninou - zelovoci - zemiaky na zimné uskladnenie, iste vám ich vážili na takýchto váhach:
 |
| tu váhy slúžia na meranie hmotnosti úľa, podľa prírastku ,či úbytku, včelár vie, či mu včielky nosia med |
A ešte posledné zábery s mojej komory, čím ju už budete poznať celú:
 |
| piecka, zvaná "petrík", je na druhej strane múrika pece na vyššom obrázku |
Nakoniec ešte výšivka (už tretia rovnaká za sebou):
Ďakujem vám za návštevu a budem rada, ak sa vrátite!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára