Včera večer som sa tešila z mojej práce. Pri vyšívaní tohto obrázka si to užívam. Škoda, že to je práca len na niekoľko dní. Musím však dávať pozor, pretože sa často mení farba. Doslova po niekoľkých krížikoch. Pritom sa mi zdá, že i keď vidno farebné odtiene bavlniek v klbkách, na výšivke to akosi splýva:
Quo vadis? (Kam kráčaš?)
Henryk Sienkiewicz
A je tu opäť zachránená kniha. Tentokrát ju zachránil náš Jurko. Minulý týždeň bol na pracovnom pohovore (v treťom kole) v Prahe a vrátil sa s krásnym úlovkom. Knihu získal od svojho bývalého spolužiaka. Ten rozdával knihy, ktorých sa chcel zbaviť. Také knihy nájdu u nás vždy miesto. Škoda, že v nej nie je nikde vytlačený rok vydania. Podľa starej češtiny usudzujem, že to bolo na začiatku minulého storočia.
Iba náš najstarší syn, Miško, nenakupuje knihy. Nechce mať po rokoch nimi zaprataný byt tak, ako je to u nás. Všimla si to aj návšteva z Ameriky. Boli prekvapení, že máme, okrem kúpeľne, knihy všade. Dokonca máme aj na toalete krátke poviedky od Franza Kafku - Premena a iné poviedky. Keď boli naše deti malé a učili sa angličtinu, na toalete bol dlhé roky anglicko - slovenský slovník. Počas pobytu na toalete mali za úlohu naučiť sa niekoľko slovíčok, z ktorých si zapamätajú aspoň jedno za sedenie. Oplatilo sa! Ľutujem, že som sa neučila s nimi.
Pozrite sa na náš nový poklad:
Prajem vám krásne letné dni a ďakujem, že si v nich nájdete pár minút aj na prečítanie môjho blogu!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára