Naša bahríková pec I.

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes som vyšívala málo:

O bahríkoch som písala nedávno v príspevku TU. Nebola to náhoda, že som si vybrala takú nezvyčajnú tému. My totiž doma máme bahríkovú pec. 

Pec bola postavená pred takmer 60-timi rokmi. Miestnosť, v ktorej je postavená,slúžila kedysi ako spálňa. Manžel si pamätá, ako v zime každé poobedie do pece nakúrila jeho staršia sestra Vierka. Do večera pec naakumulovala teplo a do rána vyhrievala chladnú izbu. Keď si išiel ľahnúť do postele, Vierka priložila jeho perinu na pec a potom ho ňou prikryla :-)

Keď sme sa presťahovali do domu my, zo spálne sme urobili kuchyňu. Vtedy nám každý radil, aby sme pec zbúrali. Ja som o tom nechcela ani počuť. I keď sme ju moc nevyužívali, nezavadzala, tak prečo hneď búrať?

Kuchyňa bola modrá, tak aj pec bola do modra. Stredom pece je plech, ten bol natretý vždy striebrenkou. Po 22. rokoch, čo sme v kuchyni nebývali, tak, ako všetko v nej, aj pec "ošumela". Takto to vyzeralo:

roky nepoužívaná

vpravo je bahríková pec

keď som videla toto, zalomila som rukami, je to hrozné, ako v istej našej komunite, nechcem nikoho uraziť

pred robením betónovej podlahy

tu už je podlaha vybetónovaná

a tu sú už aj stierky na stenách,
 vidieť, že plech na peci začal hrdzavieť

Zajtra bude pokračovanie :-)

Dnešný čaj:

,

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela