Naša mačka sa volá Mačka. V skutočnosti to je však kocúr. Takže náš kocúr sa volá Mačka. Prišla k nám ešte ako maličké mačiatko a bolo nám povedané, že je to ONA. Takto prišla k svojmu menu. Našťastie náš pes Boro je ozaj pes. Najskôr bol proti prítomnosti mačiatka v svojom rajóne, ale po čase zistil, že nemá na výber a musí sa s ním skamarátiť. Dnes spávajú spolu v jednej búde a veľmi radi sa spolu hrajú. Mačka je ale v dospelosti moc lenivá a už sa hrať nechce. Väčšiu časť dňa predrieme ukrytá pred Borom pod stromčekom.
 |
| pohrávanie sa a chmat! |
Mačku a psa mám aj z porcelánu. Mám ich od mojej maminky, ktorá ich strážila ako oči v hlave. Všetkým deťom sa vždy páčili, ale nikdy ich nikomu nedala na hranie. Dokonca ani tie moje deti ich nedostávali do rúk len tak bežne. Vďaka tomu sú stále bez ujmy:
Včera bol týždeň, čo som dostala klinček. Už pomaly končí, ale v šáločke ešte pár dní vydrží. Aj šáločka mi je vzácna. Dostala som ju od kolegyne a kamarátky Soni - angličtinárky, pre ktorú som vyšila policu s knihami a stromček, ktorý zarodil srdiečka (pozri archív):
Pokročila som čo-to aj včera večer, urobila som červený rámček a začala som robiť vo vnútri obrázku:
Všetkým vám ďakujem za kliknutie na môj blog, dúfam, že to urobíte aj inokedy!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára