Včera som strávila tri podvečerné hodiny v nádhernom prostredí. Konečne som si dohodla s Alenkou návštevu jej staršej dcéry, Mirky. O Alenke píšem v príspevku Moderná gazdinka. Jej dcéra je moderná, mladá gazdinka. Po mame zdedila vzťah k ručným prácam a schopnosť vytvoriť z domu DOMOV. To nemá v sebe každý. Navštívila som za roky života veľa rodín. Väčšina z nich má pekne zariadené bývanie moderným nábytkom, dokonca aj množstvom doplnkov. V máloktorých som sa však stretla s "pečaťou" pani domu. Poskladať veci tak, aby priestor zútulnili a pritom ho nerobili gýčovým, považujem za umenie.
Mirku sme našli doma samu. Jej manžel, Michal, bol s ich takmer dvojročným synčekom, Oliverom, na návšteve pri starom otcovi. Ten vnúčika miluje. Michal mal na starosti aj asi štvorročnú krstnú dcéru, Zuzku. Zdá sa mi, že bol s deťmi preč dve hodiny (koľko to bolo pred našou návštevou, to neviem).
Mirka sedela na terase a robila nádherný levanduľový venček:
Ja som jej doniesla jeden z týchto obrázkov:
Ani ja som neostala bez darčeka. Mirka mi ho pripravila už dávnejšie. Škoda, že sa jej a Alenke nepodarilo nájsť trocha času, aby prišli aj oni k nám. Dúfam, že do konca leta si ho nájdu! Z darčeka sa veľmi teším a dnes som ho aj použila:
Kytička jej stihla už aj vyschnúť a tak som ju mohla dať rovno na vyhradené miesto na sušené kvietky:
Mirka a Michal bývajú necelé dva roky vo vlastnom novom domčeku. Majú to tam ako v rozprávke. Na tichom mieste v našej dedine, vôkol nasadených kvetov, kríkov a mladých stromčekov. Na ne im chodia aj srnky a jelenice. V zime sa im dostanú až pod okná. Je to romantika, ale aj škoda a možno aj strach.
Tak, ako vidno ruky mladej gazdinky von, tak ich vidno aj dnu, v dome. Mirka ma previedla celým domčekom. Má to presne tak, ako na svojom blogu: čaro-domova. Pozrite si, nájdete tam veľa inšpirácie!
V dome som nefotila, s tým nech sa chváli sama gazdinka. Predsa som neodolala a urobila som aspoň jeden obrázok:
Párkrát som Mirke napísala na blogu komentár v tom znení, že Michal si dobre vybral. Včera som sa presvedčila, že aj Mirka si dobre vybrala. Keď odovzdal rodičom malú Zuzku, prišiel s Oliverom domov. Hneď sa o neho postaral. Prebalil ho, teplejšie obliekol a pripravil mu večeru. Pri nás, na terase ho aj nakŕmil. Veľmi sa mi to páčilo. Žiadne delenie práce na ženskú a mužskú! Žiadne moje, tvoje, všetko je naše! Rodinu budujú obidvaja manželia rovnakým dielom a preto sa o všetko tiež musia deliť rovnakým dielom. Nech si každý z nich váži každú robotu.
Keďže na návšteve som bola v čase, kedy zvyknem písať blog, včera som nepísala. Takže dnes môžem ukázať mojich všetkých 9 cupcekes:
Ľalia má už tretí rozvitý kvet. Jurko je už v Prahe a tak som si ju zobrala zo včelárne. Aby som ju aj videla a zároveň moc necítila jej vôňu, dostala miesto na okne v mojej čajovničke:
vo včelárni |
už v čajovničke |
Viem, je toho už dosť, ale nedá mi ešte spomenúť náš dnešný obed. Dostala som od susedy Zdenky dve cukety. Dnes som jednu vypražila v trojobale. K nej bola ešte utorková ryža. Zohriala som ju na výpeku a zaliala vajíčkami, ktoré zostali z trojobalu. U nás sa nič nevyhodí! K tomu nastrúhaná mrkvička a ľadový šalát. Len tak, bez dresingu, či nálevu. Či veríte, alebo nie, bolo to skoro výborné. Po učiteľsky: chválitebný.
Ďakujem za návštevu a príďte zas, vždy ste vítaní!
Daniela