Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Po vyšívacej romantike Paríža som sa vrátila do romantiky na dedine:
K tomu malú "průpovídku":
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!
Nech sa vám darí!
Daniela!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Po vyšívacej romantike Paríža som sa vrátila do romantiky na dedine:
A kúsok romantiky z našej dediny mám pre vás aj v dnešnom príspevku. Pokojne sa môže volať aj "Kopy hnoja":
K tomu malú "průpovídku":
V marci 2001 sme boli na svadbe najstaršieho syna Miška v Bratislave. Ali, naša nevesta, pochádza z Petržalky (bratislavské najväčšie sídlisko).
Predpoludnie svadobného dňa sme s našimi dvojičkami (mali vtedy 11 rokov) strávili prechádzkou po Petržalke. Deti boli nadšené, že sa dostali do hlavného mesta, ale po dvoch hodinách v uliciach sídliska boli znechutené a povedali vetu, ktorá sa stala našou rodinnou frázou: " Radšej žiť s jasenovskými lajnami na ceste, ako žiť tu!"
Viem, mnohí obyvatelia Petržalky sa teraz môžu voči tomu ohradiť, dokonca aj uraziť. Preto sa všetkým ospravedlňujem! A viem, že po vyše sedemnástich rokoch sa viaceré časti sídliska zmenili k lepšiemu.
Môj dnešný čaj:
 |
| zelený s malinou a mätou |
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!
Nech sa vám darí!
Daniela!
Milý večer :), no to som sa dobre pobavila. :) Je to tak. Ale ja mám aj veselú spomienku. Mala som z "Petržky" kamošku (už žije v USA) a v roku 2002, keď sme sa stali majstrami sveta v hokeji,(ešte si tuším pamätám, že víťazný gól 4:3 dal Bondra Rusom), som tam zažila unikát - z petržalských "tisícich a jeden" okien sa ozýval naraz hromový rev "gól" a potom ľudia vybehli pred paneláky a objímali aj okoloidúcich. Toľko objatí som naraz asi od vtedy nedostala. :) Potom to isté pokračovalo v starom meste. :) Bolo to pekné- vidieť a zažiť takú spontánnu radosť a spolupatričnosť.
OdpovedaťOdstrániťOch, ako ja milujem tento dedinský kolorit ... Neviem prečo mi je taký blízky, nikdy som na takej poriadnej dedine nežila, poznám ho len z filmov a z prázdnin u starkej v Kostoľanoch ... Som mestské dieťa, no ... akurát že už štyridsať rokov žijem na dedine ... ale tá naša je akási scivilizovaná :)) Dani krásne je u vás ... aj s kopami hnoja ... :)))) maj sa dobre, pa ...
OdpovedaťOdstrániťDěti měly pravdu, cítily to tak … příroda je příroda .. tam je vždycky líp. Hnůj.. ten je důležitý a jak se hodí. Máte tam krásně, mám ráda tvoje fotky.
OdpovedaťOdstrániťSlepičky všechno hezky doplňují.
Hezký den Danielko, papa Jarka
Dedinská výšivka i čítanie :-) na dedine je to proste tak. A teším sa na výšivku.
OdpovedaťOdstrániťPáá
Já jsem sice už městský člověk, ale do přírody jezdím ráda. Ani hnůj mi nevadí, nejsem fajnovka, ale dát si lavičku ke kupě hnoje je dobré. :-) Dala jsi dobré téma, proč ne, dovedu číst a bavit se i o hnoji. A to sídliště? Já vlastně na sídlišti bydlím, ale chápu, že chodit tu dvě hodiny a očekávat nějakou aktrakci je asi zbytečné. To vůbec nevadí, buďme rádi za své bydliště. Proto i ráda chodím na Tvůj blog, je pestrý a hezky pojatý. Měj se fajn, Jana.
OdpovedaťOdstrániťTak vyzerá skutočná dedina a veru je to lepšie vidieť také niečo ako si ty nafotila ako je to u nás...čierne skládky stavebného odpadu a vyhodený nábytok...je mi z toho smutno keď to vidím po okolí pri prechádzke s kamarátkou...ale sliepočky do dediny tiež patria, sú ako živé :) Ahoj
OdpovedaťOdstrániť