Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Pribúda mi len málo, ale som blízko cieľa:
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Pribúda mi len málo, ale som blízko cieľa:
Na poľský trh do Jablonky sme mali v pláne ísť až na jeseň, ale keď tam chce ísť dcéra, veľmi radi plány meníme :-)
V podstate sme nič nepotrebovali nakúpiť, ale prechádzka trhom má pre nás svoje čaro a ešte k tomu sa niečo pritrafí, veď to poznáte :-)
Trocha zásob cestovín, masla, rýb, zeleniny a robota pre mňa - marhule na džem. Nechala som si to na zajtra :-)
Nuž, a keďže som trh v Jablonke už viackrát fotila, dnes sme urobili zmenu. Cestou naspäť sme odbočili do bočnej ulice a zaparkovali pred kostolom:
Chceli sme vidieť, ako žijú miestni obyvatelia, prevažne roľníci. Takmer v každom dvore sú hospodárske stavby (humno, maštaľ), ale niektoré sa už nepoužívajú. Manžel hneď skonštatoval, že čo bolo mladé v dome, odišlo do zahraničia za prácou. Časť z nich sa už nikdy nevráti a tí, čo sa vrátili, budujú nové domy.
Každý dom má veľký pozemok, dvor pekne upravený, v záhrade veľa kvetov, ale ak ich chcete odfotiť, musíte toho veľa prejsť. U nás stojí dom pri dome :-)
našiel sa aj menší starý dom s krásnou hustou záhradou |
Kde-tu bolo počuť bučanie kráv v maštali, kde-tu sme ich videli pásť sa na lúkach medzi domami, kde-tu prešlo auto, dve ženy v záhrade, jedna na bicykli z nákupu a pokoj. Pritom len na kúsok trhovisko preplnené ľuďmi.
Ulica pokračovala, akoby ani konca nemala, ale manžel s dcérou to už dávno vzdali a tak som sa vrátila. Keby som bola sama, vydržala by som sa tam prechádzať dovtedy, kým by som celú Jablonku neprešla :-)
Ulica pokračovala, akoby ani konca nemala, ale manžel s dcérou to už dávno vzdali a tak som sa vrátila. Keby som bola sama, vydržala by som sa tam prechádzať dovtedy, kým by som celú Jablonku neprešla :-)
Dnes som si urobila levanduľový čaj od Aďky do šálky od dcéry:
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!
Nech sa vám darí!
Daniela!
Beautiful stitching Daniela
OdpovedaťOdstrániťV Jablonke som bola niekoľko krát ... ale len na trhu ... Videla som domy okolo trhoviska a skonštatovala som, že sú veľmi veľké, isto viac generačné ... Ty si nám predstavila celú paletu rodinných domov, niektoré sú veľmi pekné, niektoré ani nie ... ako u nás ... :) Dani, rada som sa s tebou prešla po Jablonke ... Maj sa dobre, pa L.
OdpovedaťOdstrániťMilý večer a tiež vďaka za prechádzku Jablonkou. Nikdy som tam nebola a zrejme ani nepojdem, takže som sa rasa "prešla". :) Ako vraví Laura, tiež som si všimla veľa viac generačných, čo ma aj prekvapilo, keďže tu je trend skôr odtrepať sa čo najďalej od rodiska (samozrejme, najmä z pragmatických dôvovov). Ale aj ja som si nedavno spomenula, ako som si nikdy nemyslela, že budem bývať na Slovensku a už vôbec nie v Senci...a bývam. ;) Ale už chápem, prečo môj otec vybral na bývanie toto mesto. Na skok do BA a Viedne a predsa vzduch tu ešte vonia kvetmi. :) Inak traktor z výšivky mi pripomenul ako nám s kamoškou predierali do Hviezdoslavovho divadla pomedzi nekonečné množstvo traktorov na Štúrovej počas štrajku. BA zažila také množstvo traktorov asi prvýkrát. Pekný týžden. :)
OdpovedaťOdstrániťMilá Danielko, nevím čím začít dříve. Výšivka se mi moc líbí - líbí se mi i vzor vyšívání - takové mám ráda, myslím, že i v Anglii takto vyšívají. Kostelík má opravdu nádherné fresky a věřím, že kouzlo minulosti v něm dýchá. A po Jablunkově jsem se ráda prošla s tebou - domy jsou opravdu veliké. Danielko - krásné léto. Iva
OdpovedaťOdstrániťBellissimo lavoro e bellissime foto!!!!
OdpovedaťOdstrániťGio
Dani, vím, že o Jablonce jsi už psala, ale musela jsem si to najít, abych měla jasno. Takže vím, že Jablonka je jedným z kultúrnych centier slovenskej menšiny v Poľsku.
OdpovedaťOdstrániťTaké ta historie je pro mne překvapivě pestrá. Nevěděla jsem, že Jablonka do konca prvej svetovej vojny patrila Rakúsko-Uhorsku. Dňa 5. novembra 1918 v rámci Česko-slovensko-poľského sporu o Oravu a Spiš, podľa poľských zdrojov, mali obyvatelia hlasovaním vyjadriť svoju vôľu pripojiť sa k Poľsku. Napriek tomu do roku 1923 obec patrila Česko-Slovensku, potom pripadla Poľsku.
V medzivojnovom období bola v obci umiestnená posádka pohraničnej stráže prvej línie "Jabłonka". V rokoch 1939 až 1945 po invázii do Poľska a jeho rozpadnutí, obec pripadla Slovenskej republike, no po druhej svetovej vojne prešla opätovne pod správu Poľska – bola prakticky anektovaná, pretože tunajšie obyvateľstvo vyjadrilo vôľu zostať žiť v Česko-Slovensku. Jsem ráda, že jsem se poučila. Je vidět, že se to tom "mlelo".
Možná i tato skutečnost se nějak odráží v těch domech. Některé jsou pěkné, ale až takové "hrady" bych nechtěla obývat, nedovedu si to představit v reálu. Pokud se jedná o vícegenerační domy, myslím, že to spíš přináší problémy, pokud chápu, že každé patro je jiná větev rodiny, tedy jiný majitel. Ale to zacházím asi hodně daleko. V jednom z minulých komentářů jsem připomínala slovenskou menšinu v Rumunsku a dneska jsem objevila další v PL. Ale je to v rámci Oravy, takže pohoda. Přeji pěkný den, Jana :-)
Pekne si žijú v Jablonke...keď sme chodievali na trhy, naša cesta viedla len priamo tam, takže okolie vôbec nepoznám, nikdy nebol čas zdržiavať sa, cesta domov dlhá, tak sme sa ponáhľali, škoda :( Dani, maj sa dobre.
OdpovedaťOdstrániť