pondelok 30. novembra 2015

Predtým - potom (november)

Moje drahé bloger priateľky, ďakujem vám za krásne komentáre k poslednému príspevku! Je už dosť neskoro a odpovedať na 13 komentárov (aj s prekladačom) by mi zabralo vyše hodiny. Potešilo ma, že sa vám páči moje využitie vahana, ktorý ležal roky - rokúce na šope :-)

Dnes som začala štrikovať druhé papuče pre dcéru Danku. Tieto budú tenšie a jemnejšie:



Okrem septembra som na konci každého mesiaca prispela na blog priateľky Preeti s témou Predtým - potom. Tak to bude aj dnes, v posledný deň novembra (hádam to do polnoci stihnem, i keď si myslím, že to bude aj tak neskoro, lebo v Indii je už 1. december).

Opäť som si vybrala úpravu nášho dlhého stola. Tentoraz som si urobila na ňom vianočnú výzdobu. Vytiahla som starý vyšívaný obrus, ktorý nebol na stole už aspoň 20 rokov. Ale jeho vek odhadujem na vyše 30 rokov. Dobre naškrobený obrus som najskôr nakropila a nechala odležať a potom dobre vyžehlila:

Predtým:



Potom:


A ešte sa pozrite na obrus z bližšia:




A výzdoba už vianočná:







v škatuľke máme sušené jabĺčka 
určite si na nich pochutia naše deti cez Vianoce :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

nedeľa 29. novembra 2015

Vahan

Prvý pár papúč je na svete. Sú hrubé a pevné:



Na katarínskych trhoch som si obzerala drevenú misku. Mala som v hlave predstavu, že by som si do nej urobila jednoduchú vianočnú výzdobu. Cena bola dosť vysoká, veď je to ručná práca. Prekvapil ma manžel. Vraj niekde na šope by sme mali takú misku mať. Samozrejme, starú, vyslúženú, čo už toho dosť pamätá :-)



No, a ja, ak si mám vybrať medzi niečim novým a starým, vyhráva staré. Misku bol manžel dnes hľadať a doniesol rovno dve. Boli riadne zaprášené, ale vydrhla som ich.

toto sú zaprášené, neodfotila som vydrhnuté :-)) 



A načo slúžili v gazdovskom dome? Manžel si zaspomínal na svoje detstvo. Jeho mama vtedy piekla domáci chlieb. Nie ako dnes, v domácich pekárňach, ktoré urobia aj cesto. Sama si v korýtku robila chlebové cesto na 12 chlebov. Po vykysnutí porciovala  cesto do slamených ošatiek a drevených misiek. Tam chleby ešte podkysli a potom išli do špeciálnej pece. 

Neskôr, keď už bolo možné aj na dedine ísť každý deň do obchodu po čerstvý chlieb, misku používali na obilie pre sliepky. 

Manžela pri spomienkach napadol aj názov pre tento druh misky. Žiadna miska to teda nie je, je to VAHAN! 

A slovo vahan som hľadala na internete. Čo som sa dozvedela? Vyrábal sa z topoľového, alebo osikového dreva rozštiepeného na polovice. Sekerou sa vysekalo vnútro nádoby a oblou motyčkou vydlabalo a vyhladilo. Vonkajšie strany sa opracovali nožom. Vahany v tradičnom hospodárstve slúžili na prenášanie múky, formovanie chlebového cesta pred pečením a ako nádoba na krmivo pre hydinu. Neklamú!

Jeden vahan som s láskou dnes použila. Mám z neho oveľa väčšiu radosť, ako by som mala z toho nového, ktorý som si chcela kúpiť :-)











Nech sa vám darí!
Daniela




sobota 28. novembra 2015

Úsmev vesmíru

Štrikovanie mi ide rýchlejšie, ako vyšívanie. Teda, myslím, že za rovnaký čas vidieť po mne oveľa viac práce:

špičku som skombinovala so zelenou, lebo žltej mám už akosi málo :-)

Dnes ma na FB zaujali tri fotografie z vesmíru. Ich autormi sú astronómovia z NASA. Zachytili na nich akoby odkaz z vesmíru. Nejde však o žiadny odkaz mimozemšťanov. Ide o úsmev vesmíru! Žeby sa nám vesmír vysmieval, ako si sami sebe ničíme Zem? Či sa smeje z našej vzájomnej  netolerantnosti, až nenávisti? Či vidí, že sa ženieme do záhuby? Nevedno!

To, čo vedci nafotili, pripomína usmiateho smajlíka. V podstate nejde o nič iné, ako o dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené 4,6 miliárd svetelných rokov. Predstavujú akoby dve oči. Kruhy okolo očí sú zasa tvorené svetlom ďalších štyroch galaxií za nimi. 

Vďaka gravitácii je podoba galaxií skreslená a to spôsobuje, že v zoskupení vyzerajú ako usmievavá tvár, čiže smajlík. Odborne sa tento jav volá gravitačná šošovka. Je to efekt, ktorý predpovedal už pred 100 rokmi Albert Einstein vo svojej teórii relativity. Pred vedcami z NASA teraz stojí úloha dozvedieť sa o týchto galaxiách čo najviac.




Poznámky:
- jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok 
- táto jednotka dĺžky bola zavedená preto, aby sa pri výpočtoch nemuselo narábať s obrovskými číslami
- rýchlosť svetla je približne 300 000 km/s
- rok má 365,25 dní, každý deň má 86 400 s
- ak to všetko vynásobíme, dostaneme svetelný rok vyjadrený v metroch: 9 460 730 472 580 800 m
- ak je hviezda od Zeme vzdialená napr. 5 svet. rokov, znamená to, že svetlo z nej príde na Zem za 5 rokov
- Slnko je od Zeme vzdialené približne 150 000 000 km, túto vzdialenosť prejde približne za 8 minút
- najbližšia hviezda od Zeme okrem Slnka je Proxima Centauri, je vzdialená 4,22 svetelných rokov
- nedočítala som sa, ako sú od Zeme vzdialené usmiate galaxie, ale ak je ich vzájomná vzdialenosť 4,6 miliárd rokov, predpokladám, že je to ešte viac :-)))


Nech sa vám darí!
Daniela

piatok 27. novembra 2015

Kufor, otvor sa!

Blížia sa Vianoce a ja zas neviem, čo pod stromček pre naše deti. Vraj všetko majú, nič nepotrebujú. Danke som sa ponúkla, že jej uštrikujem čiapku k novej vetrovke. Nechce, hodí sa k nej aj tá z minulého roku. Ale rozpadávajú sa jej papuče. Takže, presne ako vlani, idem štrikovať papuče :-)))

Keď boli deti malé, štrikovanie bola moja každodenná činnosť. Nikdy som nesedela bez toho, aby moje ruky neštrkotali ihlicami. Prestala som s tým, keď boli deti dospelé a už si samé vyberali, čo na seba. Zásoby vlny mi ostali. Bohatstvo v pradienkach mám schované v obrovskom Maťkovom kufri:




na papuče stačia rôzne zbytky :-)


aby boli papuče pevnejšie, štrikujem dvojmo (hrubé)
na ihliciach č. 3

Nech sa vám darí!
Daniela

štvrtok 26. novembra 2015

Šteklenie zimou

Mačiatka som dnes podvečer už aj vyžehlila:







Predtým som bola na vyše hodinovej prechádzke. Po týždni výdatných dažďov prišli mrazivé dni. Snehu síce nieto, len také malé liznutie striech a polí. Fúkal severák, čo spôsobilo, že zima bola na pocit oveľa väčšia, ako ukazoval teplomer. Slniečko svietilo cez obed, ale keď som išla von ja, bolo už opäť schované. Iba na západe sa predieralo ťažkými mrakmi. Včerajší relax som si užila a pravdu povediac, bola som milo prekvapená z toho, ale rovnako dlhá prechádzka prírodou ma dokáže dobiť oveľa viac (a asi aj zdravšie). 









Rozsutec
Kubínska hoľa
Vyšnokubínske skalky
Choč a aj ďalšie 3 pohľady :-)



malé žlté a červené jabĺčka ostali na stromoch
 našla som kvitnúcu púpavu, pomýlila sa :-(
pohľad do očí
u nás

Nech sa vám darí!
Daniela