Učiteľstvo

Dievčatá moje, ďakujem vám za krásne komentáre a želania k dnešným narodeninám! K počítaču som sa dostala až teraz, je 21:30, a pravdu poviem, som unavená. Pred obedom som trocha vyšívala a na obed k nám prišla Lenka. Spolu sme strávili celé poobedie. Podvečer som začala chystať niečo pre moje kolegyne na zajtra. Ukážem na konci, lebo sa z toho ešte parí :-)

Dnes mi pribudlo modré klbko vlny, ale čaká ešte na svoju mačičku, tak snáď zajtra ju dostane:

Ja som dnes nebola v škole. Ale dôvodom nebol štrajk učiteľov. Naša škola sa nezapojila. Ja mám jednoducho každý druhý štvrtok voľný :-)

Z vyše 2000 škôl sa ich vraj do štrajku zapojilo 200 - 230 (podľa zdroja). Učitelia boli darovať krv a na rôznych lekárskych vyšetreniach. S krvou to bol dobrý nápad, krv v našom zdravotníctve často chýba. Darcovia krvi si zaslúžia úctu. Len škoda, že si ju učitelia musia získavať takto :-(((

Spoločnosť, a to nemyslím len tú našu, si učiteľov nedrží vo vážnosti. Pritom každý jej člen prešiel ich rukami. Naši učitelia to majú sťažené tým, že ich platy nie sú dostatočné na to, aby dokázali žiť dôstojne. Ak si chcú mladí učitelia zariadiť vlastnú domácnosť, majú problém so získaním pôžičky. Tak málo majú na výplatnej páske!

Nuž, čo im ostáva? Hľadajú si druhé zamestnanie! Čo myslíte, poznačí to ich výkon v škole? Zrejme áno. Neviem to posúdiť zo svojej skúsenosti. Pri výchove mojich štyroch detí som na druhú prácu nemala čas :-)

Učitelia sa stávajú aj terčom výsmechov. Vraj, ak sa im nepáči, nech idú pracovať inde. Aj to by bolo riešenie, lebo učiteľov je dosť aj na úrade práce a tí by ich mohli nahradiť. 

A prečo sú učitelia na úrade práce? No, lebo práce niet! Toto som zažila aj ja. Pre malý počet žiakov nás naraz prepustili v škole štyroch. Verte mi, boli to dva najhoršie roky v mojom živote. Bola by som vtedy zobrala akúkoľvek prácu, len nech sa nemusím chodiť hlásiť na úrad práce. Bolo to tak ponižujúce, že sa aj dnes cítim ako najväčší chudák. Zabilo to vo mne aj to malé sebavedomie, ktoré som mala.

Hovorí sa, že peniaze nie sú všetko. Súhlasím. Šťastie sa skrýva úplne inde. A často to je iba v našej hlave. O jej nastavení. Niekomu stačí ku šťastiu veľmi málo a niekomu sa všetko máli. 

V novinách som si dnes prečítala pár vyjadrení mladých učiteliek. Z platu by nevyžili, našťastie majú manžela, či partnera, ktorý im pomáha. Ale čo ak sú obaja učitelia? Alebo, ako v našom prípade, manžel zarába ešte menej ako ja, učiteľka? Tak to bolo v našom aktívnom živote a tak to je aj v našom dôchodkovom živote. Jasné, dôchodok sa vypočíta z príjmu. Smutné? Realita!

Vychovali sme štyri deti. Dali sme im vysokoškolské vzdelanie. Myslím si, že nič podstatné im nikdy nechýbalo. Pri skromnosti to akosi išlo. Na dovolenke, aj to len na SK, sme boli naposledy v roku 1988. Potom som otehotnela a narodili sa nám dvojičky. Nastali úsporné opatrenia. Viete si predstaviť, že ja som nikdy nevidela more?

Napriek tomu sa cítim byť šťastná. Preto, že robím to, čo som chcela od malého dievčatka - som učiteľka. Vďaka tomu, že nám manželstvo vyšlo, žijeme spolu 39 rokov. Ale najšťastnejšia som z našich detí. Vychovali sme z nich dobrých ľudí a v živote sa im darí. Treba mi toho viac? Netreba!

Keďže som učiteľka na dôchodku, do štrajkov sa zapájať nemienim. Ale držím všetkým štrajkujúcim prsty. Prajem im, aby získali dôstojnosť, úctu, dobre podmienky pre prácu a samozrejme aj tie peniaze!

Opäť ťažká téma, akosi sa mi množia :-)

Tak pre zlepšenie nálady sa pozrite na koláč, ktorý som upiekla kolegyniam na zajtra:

kysnuté cesto, na ňom sekané vlašské orechy, tvaroh s cukrom a žltkami,
broskyňový kompót a mrazené čučoriedky, mriežka z cesta

po upečení

dúfam, že bude chutiť :-)

Nech sa vám darí!

Daniela