Hudbu a spev začul prichádzajúci bicyklista, tak sa zastavil:
Pôvodní obyvatelia Liptovskej Tepličky sa živili poľnohospodárstvom. Stavali si drevené zrubové domy až do polovice minulého storočia. Drevenice vytvárali hustú a nepravidelnú zástavbu, v ktorej bolo vysoké nebezpečenstvo požiaru. Aby pri požiaroch ostala obyvateľom aspoň zásoba potravy pre domáce zvieratá, hlavne hovädzí dobytok, stavali si stodoly na okraji obce, mimo obytných domov. Túto časť nazvali Stodolište.
Časť Stodolištia predsa len vyhorela, čo poznať podľa voľných miest. Stodoly už dávno neplnia svoju úlohu, pretože sa v dedine vybudovalo poľnohospodárske družstvo, kde hospodária spoločne vo veľkých priestoroch. V obci sa chovom dobytka v malom zaoberá už len niekoľko gazdov.
Musím priznať, že som bola očarená pivnicami tak, že som si urobila akosi menej fotografií so stodolami :-(((
Nech sa vám darí!
Daniela
Danielko, že přijede zrovna cyklista, tak to bych nečekala, ale kolo má pěkné stylové.
OdpovedaťOdstrániťTy stodoly jsou zajímavé, to jsem nikdy neviděla takhle mimo obec. Člověk se dozví tolik nového u tebe.
Měj se fajn. Jarka
Jarka, som rada, že si videla aspoň takto cez blog to, čo aj mňa upútalo :-)
OdpovedaťOdstrániťAle je jasné, že naši predkovia dobre vedeli, že bez sena ich domáce zvieratá neprezimujú, takto sa poistili proti požiaru. A my na všetky ich skúsenosti zabúdame.
Jarka, prajem ti a tvojej mamičke peknú nedeľu!
Pááá
My bývame na statku a samozrejme stodola nám nesmie chýbať. Máme v nej upratané seno, slamu, kŕmenie na zimu, traktor, jednoducho všetko, čo nesmie byť vonku na daždi. Na statok som sa odsťahovala za priateľom, teraz už manželom a aj cez tú prácu sa mi tu veľmi páči :-) .
OdpovedaťOdstrániť