Dóza na sušenú zelerovú vňať

Dnes vám ukážem sukňu, z nej  trčiace dve topánky a kúsok z kabátika:

Najskôr som mala v pláne vypestovanú zelerovú vňať zamraziť, ale Laura mi napísala, že ona ju suší a tak som plán zmenila :-)

Viem, viem, sušená vňať nie je nič mimoriadne a ja tu o nej píšem, akoby som objavila Ameriku! Ale pochopte ma, veď ja som v svojej šesťdesiatke po prvý raz niečo dopestovala :-)))

Rozmýšľala som, do čoho vňať uložiť. Spomenula som si na starú dózu po mojej maminke. Ona v nej mávala bobkový list. Dóza bola jedna z vecí, ktoré som od maminky chcela od svojho detstva. Už vtedy som mala rada všetko staré. Moji starší súrodenci (sestra a brat) tento "postih" nemali a smiali sa, keď som si postupne tieto vecičky odnášala do našej domácnosti. 

Dóza je sklenená a obruč a vrchnáčik je z nejakého kovu. Ten už nie je pekný, neviem, čím by som ho mohla vyleštiť. Snáď príde od vás nejaká rada :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela