Druhý venček

Včerajší deň bol iný. Aj pre mňa, aj pre svet. Piatok trinásteho. Podľa väčšiny nič zaujímavé, nič mimoriadne, nič nebezpečné. 

Zaujímavé sme to mali včera v našej škole. Okrem učenia bola práca, kultúra i história (pozri včerajší príspevok). Mimoriadne bolo pre mňa, že som nevyšívala. Nebezpečné to bolo včera v Paríži. Najhoršie je to, že podobné udalosti sa opakujú už dlhšiu dobu v rôznych častiach sveta. Zakaždým sú za tým mladí zmanipulovaní ľudia. Ich fanatizmus akoby im zastieral myslenie. Ja som ateista, ale nedá sa mi uveriť, žeby nejaké náboženstvo viedlo svojich veriacich k takýmto hrozným činom. 

Ťažká téma, pre mňa nepochopiteľná. Zdá sa, že riešenie nemá zatiaľ nik na svete. Mimo sú politici, politológovia, sociológovia a iní -lógovia. Čo bude?

Ja som dnes urobila ďalšiu postavu bez hlavy. Má však šťastie, zajtra jej ju urobím:

Dnešné slniečko ma vytiahlo von. A dobre, že som išla, lebo sa večer rozpršalo a zdá sa, že dážď bude aj zajtra. 

Slnko síce krásne svietilo, ale bolo chladno. Vietor je už studený a ostrý. Zo stromov sfúkol posledné lístie a náš červený smrek (smrekovec opadavý) už tiež zhadzuje svoj jesenný zožltnutý háv:

Aj keď sa príroda už pripravila na zimu, našla som ešte niečo, čo by som si doniesla domov:

Na začiatku októbra som sa pochválila svojim prvým venčekom. Napísala som, že vydrží len pár dní. Nie je to pravda. Prešlo niečo vyše mesiaca a môj venček stále visí na drevených dverách. Je ešte celkom dobrý a bolo mi ho ľúto vyhodiť, tak dnes k nemu pribudol druhý a mám dva :-)))

No, vyhodili by ste ho? Ja nie!

úplne jednoduchý, pár vetvičiek s červenými listami

a mám dva, zelený a červený :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela