Aj veselo, aj smutno

V sobotu ráno vôbec nechodievam po obchodoch, ale čo by som nespravila pre svoju vášeň - vyšívanie. V Dolnom Kubíne celé roky bola galantéria iba jedna, zrazu sú tri. 

Išla som najskôr do tej pôvodnej, asi zo zvyku. Je to v úzkej uličke od námestia, teda centra mesta. Zdalo by sa, že to bude najrušnejšie miesto. Omyl, na celom námestí nebolo o deviatej ráno ani človiečika. A môj obchod, podobne ako ostatné, zatvorený. Len čínsky lákal neexistujúcich zákazníkov dokonca aj na chodníku :-) 

Ruch mesta sa presunul do nákupného centra a historické centrum "nežije". 

Išla som ďalej, do druhé obchodu a podarilo sa. Bol otvorený a dokonca mali aj to, čo som zháňala:

panama, šírka 1,40 m, dĺžka 2 m

Večer som sa pustila do vyšívania:

tu je farba tmavá, v skutočnosti je svetlá

S Lenkou sme boli na cintoríne v Istebnom. Pre mňa sú to veľmi ťažké chvíle. Neviem, ako niekto na toto smutné miesto môže chodiť každý deň a pociťovať to ako úľavu na duši. Ja som z návštevy cintorína vždy citlivá, smutná, s plačom na krajíčku. Čaká ma to ešte v Jasenovej.

Ako som sa vracala domov, naskytol sa mi krásny pohľad na oblohu. Nemohla som nezastaviť a kochať sa, samozrejme, s fotoaparátom:

vietor všetko rozohnal a dážď neprišiel :-)

Domov som prišla pred piatou dobre prefúknutá severákom. Najlepšie mi vtedy urobí zázvorový čaj s medom a citrónom:

maxi-šálka, kde sa stratí aj vyše 6 dl čaju :-)

Nech sa vám darí!

Daniela