Partizánska Ľupča

Víkend sa nám vydaril, nádherné počasie volalo von. Vyšívala som len málo:

Doobedie som strávila pri hrncoch, ale hneď, ako sme sa naobedovali, išli sme na prechádzku. Vždy, keď ideme do Liptovského Mikuláša, nie po diaľnici, obchádzame liptovské dediny, ktoré ležia bokom cesty a tak i keď ideme okolo nich, ja ich nepoznám. Povedali sme si už dávno, že si ich niekedy prejdeme :-)

Dnes sme si to namierili do Partizánskej Ľupče. V druhej polovici 13. storočia obec osídlili osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku 1270 dostala Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ Štefan V. umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku 1390 sa až do roku 1946 nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche).

Dnes má obec vyše 1200 obyvateľov, základnú a materskú školu, kultúrny dom, dva katolícke kostoly (jeden sa asi nepoužíva) a jeden evanjelický kostol. Stará architektúra je dôkazom toho, že Ľupča bola významným mestečkom. Škoda je, že veľa z nádherných stavieb chátra :-((((((

pohľad na Choč z druhej strany :-)

Dnes som si urobila šálku bieleho čínskeho čaju:

Nech sa vám darí!

Daniela