Kozáky a osikáče :-)

Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!  A tiež za krásnu gratuláciu k meninám, ktoré u nás síce mám až v januári, ale v českom kalendári dnes. Janka, milo si ma prekvapila, ďakujem! A nedá mi, musím sa pozastaviť aj nad tvojim uvažovaním o tom, či dnešní mladí preberajú spôsob hospodárenia po svojich rodičoch. Bohužiaľ, ani na Orave sa to už nerobí. Mladí sa malému hospodáreniu nevenujú. Najlepšie to poznať  na zarastených, neudržiavaných hradách. Každým rokom takýchto pribúda :-(

Aj Laura ma obohatila - že mám na foto slez, to som nevedela a že je to liečivá bylinka musím využiť a nasušiť aspoň na dva čaje :-)

S vyšívaním postupujem veľmi pomaly, z čoho som sama nervózna. Pracujem na malej záložke do knihy celú večnosť. Nuž, dôvod mám. Hlavou mi víria spomienky, na duši mám smútok. Zajtra ideme na pohreb bratovej žene. Prežila ho o 29 rokov. Vyšívať sa mi nedá :-(

Sused bol na hubách a doniesol ich tak veľa, že sa ušlo aj mne. Píšem mne, lebo manžel zo zásady huby neje. Vraj sú to kozáky a osikáče:

najskôr som sa s nimi tešila pohľadom a potom som sa dala do varenia :-)

Dva kozáky boli napadnuté chrobáčikmi, ale aj tak som ich mala až-až:

na masle cibuľka a rasca

pridať nakrájané huby a dusiť

občas premiešať

pridať pažítku a petržlenovú vňať a ešte podusiť

a pridať vajcia, ja som dala 6, osoliť a okoreniť

k tomu zemiaky a strúhaná mrkva 

huby by sa nemali prihrievať, ale ... prihrievala som, dokonca na druhý deň :-(
som v poriadku, boli naozaj jedlé a prihrievanie mi nespôsobilo žiadne potiaže :-)

Manželovi som urobila k zemiakom fašírky (karbonátky) a uhorkový šalát :-)

Dnešný čaj len taká rýchlovka:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela!