Inšpirácia z blogu (sušené paradajky)

V levanduľovej SAL pribudla sada rímskych čísel:

blížim sa k cieľu :-)))

Sledovanie blogov sa pre mňa stáva studnicou nápadov. Ukazuje sa platnosť príslovia: "Všetci ľudia všetko vedia." Obdivujem zručnosť žien z celého sveta. Bez internetu by som si ani nepomyslela, že sme bez rozdielu vierovyznania, materinského jazyka, zvykov a spôsobu života v podstate všetky rovnaké :-)))

Vyšívame, háčkujeme, štrikujeme, recyklujeme, pestujeme, chováme, ale hlavne sa snažíme spríjemňovať svoje bývanie a dobre sa postarať o svoje rodiny. 

Asi najdôležitejšie je pre nás chutne a zdravo navariť. Skúšame to s novými chuťami, experimentujeme pri preberaní jedla z iných kultúr, prispôsobujeme ich podľa našich možností získať rôzne ingrediencie. A práve na toto je internet skvelý. Potrebujem nejaký recept? Po pár klikoch v počítači mi ich internet ponúkne obrovské množstvo. Už si len vybrať. Ja si urobím ten svoj recept kombináciou niekoľkých cudzích :-)))

Sama sa neradím medzi zručné kuchárky, a už vôbec nie medzi tie, čo varia s nadšením a láskou. Pre mňa bolo, a aj je, varenie a pečenie len povinnosť. Kedysi to bola dennodenná povinnosť, veď nasýtiť štyri deti a manžela dá zabrať. Dnes som rada, že manžel nie je vyberavý a náročný a stačí nám, keď navarím na tri dni :-))) 

Ak je blogerka výborná kuchárka a ešte lepšia fotografka, dokáže aj vo mne vyprovokovať záujem o vyskúšanie jej receptu. Takou blogerkou je Laura.  

So sušenými paradajkami som sa zoznámila len nedávno. Sú na moje pomery dosť drahé. I keď mi veľmi chutia, kúpila som si ich zatiaľ iba dvakrát. Laura  prišla s receptom na ich domácu prípravu. Robila ich z paradajok, ktoré si sama dopestovala. Ja z kupovaných :-)

Sušenie sa môže robiť na slniečku, ale to už teraz hreje menej. A musela by som paradajky zaistiť tak, aby na ne nešli mušky, osy..... Laura to robila 6 hodín v rúre. Moja rúra je stará a teda len na jeden plech. To sa mi zdalo drahé sušenie. Ale našla som inú možnosť. V kuchyni už kúrim v peci skoro každý deň. Som totiž teplomilná rastlinka. Pec má aj rúru, ktorú som nikdy nevyužila, nemám do nej ani vhodný plech. Vyriešila som to inakšie. Rovno na pec som dala kovové podložky a na ne plech:

trocha soli a cukru, z byliniek to, čo mám - šalviu a tymián

v peci som udržiavala  6 hodín len slabý plameň

 toto som mala na druhý deň

naložila som aj s bylinkami do fľaštičky, pridala 3 struky cesnaku
a zaliala slnečnicovým olejom

Dnes som už nemohla vydržať a tak tu je moja výborná večera:

Nech sa vám darí!

Daniela