Slamené rohože

Včera večer som urobila ornament ako predel medzi dvomi časťami. Dnes poobede som ihlu do ruky nechytila, som akási lenivá, či ustatá :-)

Po prvom dni v škole plnej žiakov, hluk a kopa povinností asi urobili svoje. Potrebujem sa zabehnúť, či rozbehnúť. Viem, ako dôchodca môžem sedieť doma a "vegetiť". Dospievajúca mládež, riešenie ich problémov a snaha pomôcť im zaradiť sa do "dospeláckeho" života ma však stále napĺňa. 

Dnes, pri stretnutí so štvrtáčkami (kozmetičkami), som opäť dostala pohladenie duše a snáď som pri nich aj omladla. Po dvoch mesiacoch, čo sme sa nevideli, sa ku mne s radosťou rozbehli a jedna z nich, Klaudia, sa spýtala, či ma môže vystískať. No, nič ma viac nevedelo potešiť, všetky sme sa vyobjímali :-))) 

Takže moja včerajšia večerná práca:

Môj manžel si užíva dôchodok na 100%, nepracuje už, ale každý deň si nájde nejakú aktivitu okolo včiel. Začiatkom augusta som písala o tom, ako si bol odkosiť ovos na poli gazdu, ku ktorému chodíme po kravské mlieko. Urobil z neho tzv. nemca, pod ktorým počas horúčav leňošil náš kocúr Mačka.

Už je po horúčavách a dokonca by malo aj pršať. Preto sa dnes manžel pustil do spracovania suchej slamy. Robil z nej rohože na oteplenie úľov. Sám si pred rokmi na to vyrobil "stroj", v ktorom slamu zlisuje a potom špagátom zošije. Pozrite sa na to:

super ihla, urobená z hrubého drôtu, tiež samovýroba :-)

a včielky sa zimy báť nemusia :-)

Nech sa vám darí!

Daniela