4. Pestovanie čajovníka

Vyšívať som začala až podvečer, mám toho málo:

Bude to len malá výšivka, lepšie povedané 4 úplne maličké. Chcem ich použiť na šitie prestierania. Zatiaľ si neviem ani predstaviť postup pri práci, ale už len niečo vymyslím :-)

"Umenie čaju navodzuje harmóniu medzi tromi slovami: nebom, zemou a človekom. Nebo poskytuje slnečný svit, hmlu a dážď, ktoré sú potrebné k tomu, aby čajovník rástol. Zem poskytuje pôdu na výživu tejto rastliny, ďalej poskytuje hlinu na výrobu čajového riadu a tiež vodu na prípravu čajového nápoja. Človek vie dokonale spracovať túto drogu, vie pracovať s vodou a dokáže vyrábať tradičnú čajovú keramiku."

                                                                           John Blofeld

Čajovník je trvalo zelený ker, alebo strom. Rastie v tropickom a subtropickom pásme. Môže rásť až do nadmorskej výšky 2400 m. V Himalájach a v okolí Darjeelingu (Dardžiling, India) znesie aj teplotu -6°C.

Čajovníky pestované na vysoko položených plantážach majú najlepšiu a najjemnejšiu arómu svojich lístkov. Prirodzene, so stúpajúcou nadmorskou výškou plantáži rastú čajovníky pomalšie, tým klesajú výnosy, ale o to sú kvalitnejšie.

Pestovanie čajovníkov si vyžaduje veľké množstvo ľudskej práce. Ide o olamovanie, orezávanie, a strihanie kerov čajovníkov. Rastliny vyžadujú aj prevzdušňovanie pôdy, kyprenie, okopávanie, pletie, ničenie rastlinných a živočíšnych škodcov. 

Na začiatku sa čajovník pestoval zo semien. Trvalo veľa rokov, kým začal čajovník produkovať úrodu. Dnes sa rozmnožuje odrezkami, ktoré sa predpestujú v polyetylénových vreckách, aby sa dossiahla stála teplota 25°C a vlhkosť 90%. Pri týchto podmienkach dokážu zakoreniť za 2-3 mesiace. Na plantáže sa vysádzajú až po 8. mesiacoch. 

Počas celého vegetačného obdobia sú všetky druhy čajovníkov náročné na množstvo zrážok. Vyhovujú mu hmly. Pri nedostatku zrážok sa plantáže umelo zavlažujú. Koreň nesmie stáť vo vode, lebo začne hneď hniť. 

Na pôdu nemá čajovník zvlášť vysoké a špecifické nároky. Musí však byť mierne kyslá, s pH 4 - 5,5. Ak je pH nižšie ako 4, rastie pomaly, žltne a vyhynie.

Po troch rokoch výsadby sa čajovník začína postupne tvarovať do výšky 70 až 120 cm. Existujú tri druhy rezov:

- výchovný rez: do optimálneho tvaru, slúži na dosiahnutie bočných výhonkov

- udržiavací rez: robí sa po celý život čajovníka, aby sa udržal v potrebnej výške a hustote

- omladzovací rez: robí sa pri starých keroch, aby sa predĺžila produkcia, je to silný zásah do rastliny

Prvý zber čajových lístkov sa robí po 5 - 6 rokoch od zasadenia. Úžitok dáva 25 až 30 rokov, ale môže to byť až 100, dokonca 300 rokov. 

I keď čajovník nie je rastlina mierneho pásma, nadšenci si ho môžu pestovať aj u nás ako exotickú rastlinu. Samozrejme, musia sa dodržať základné zásady pestovania. Po rokoch môžu mať aj vlastnú úrodu čajových lístkov, môžu si ich spracovať, ale kvalita čajového moku bude nízka. 

Vo Veľkej Británii sú čajovníky vysadené na okrasu v mestských parkoch. Chcela by som to vidieť :-)))

Darjeeling

pestovanie v črepníku

Nech sa vám darí!

Daniela

3. Historka o čaji

60. roky 20. storočia v Ríme, tak som nazvala túto výšivku:

zatiaľ neviem, na čo ju použijem, čo z nej bude :-)

"Čaj je nápoj ako najsladšia rosa z nebies"
                                                       Lu Ju (čínsky básnik, majster prípravy čaju)

História pitia čaju siaha do ďalekej minulosti. Údaje o čajovníkoch a a čaji sú písomne zaznamenané a zdokumentované oveľa menej, ako to je v prípade kávy a kávového zrna. 

O čaji sa zachovalo mnoho legiend a povestí v Číne, Indii, Japonsku, ale aj v iných krajinách, kde sa čajovník pestuje. Navždy zostane utajená skutočnosť, kedy bol čajový list prvý raz použitý na prípravu nápoja, ako a kým bolo objavené, že čajové listy môžu byť rôzne technologicky spracované a použité k príprave čaju. Môžeme to len odhadnúť, ale jedno je isté - bolo to veľmi dávno.

V mojich knihách o čaji som čítala viacero bájok, či legiend, ale v pamäti mi zastala iba jedna. Asi preto, že sa mi hneď pri čítaní zapáčila. Siaha až do tretieho tisícročia pred našim letopočtom. Zoznámim vás s ňou :-)

Objavenie a príprava čaju sa pripisuje legendárnemu cisárovi Šen-nungovi, nazývanému "Božský vladár", ktorý panoval v rokoch 2737 až 2697 pred našim letopočtom. Bol uznávaným básnikom, spisovateľom, učiteľom, filozofom, zakladateľom a propagátorom používania hygieny a hygienických návykov. 

Povesť hovorí, že tento múdry muž sa vydal jedného jasného rána do lesa, aby sa tam v pokoji a tichu samoty mohol oddávať meditáciám. Hlboko ponorený do svojich myšlienok sedel pri ohnisku a varil si vodu na pitie.

Do ohňa prikladal vetvy stromu, ktorý rástol neďaleko. Od  vetra a horúceho vzduchu sa vznášali lístky. Niektoré z nich spadli do kotlíka s vriacou vodou. Cisár bol experimentátor a neodolal pokušeniu poznať chuť vzniknutého nápoja a aromatickú vodu vyskúšal. Neveril vlastným zmyslom. Nápoj mu nielen chutnal, ale pocítil aj blažené osvieženie. Tak objavil čajovník a lahodný čaj :-)

Ak máte záujem o ďalšie takéto historky, ktoré sú niekedy ťažko uveriteľné, nájdete ich vo viacerých knihách o čajoch (a samozrejme na internete).

Divoký čajovník nie je strihaný a tak zber čaju z neho je ťažký:

Na plantážach sa pestujú čajovníky len do takej výšky, aby zber bol pohodlný. Robí sa to strihaním, čím sa čajovník rozrastá do šírky. Získava  mladé výhonky, ktorých lístky sa zbierajú:

Nech sa vám darí!

Daniela

2. O čajovníku

Vyrástla mi ďalšia stavba v Ríme, ale neviem, ktorá. Podľa pohľadu na celé  priečelie by som povedala, že ide o Pantheon. Podľa toho, že v blízkosti sú aj pozostatky stĺpov, by som stavbu identifikovala ako jeden z troch  chrámov na Forum Romanum - Saturnov chrám. Určite mi budete vedieť v tom poradiť! Ja som tam nebola a ani nikdy nebudem, ale aspoň z výšivky budem cítiť vôňu minulosti :-)

Pantheon

Pantheon

Saturnov chrám

"Čaj je potešenie z nebies, pravé bohatstvo prírody, utišujúci liek, záruka zdravia, poradca štátnikov, panenská láska, nektár múz, nápoj lásky".      

                                                                    Peter Antoine Motteux

Čajovník čínsky, Camellia sinensis, patrí do rodu Camellia, čeľade Theace. Zaujímavé pre nás je, že svoje pomenovanie má podľa pátra Camellia, ktorý ako misionár šíril kresťanstvo v Ázii. Pod týmto menom sa však skrýval moravský misionár, lekárnik a liečiteľ, pôvodom z Brna, Jiří Kamel (Camellus). Aj on prispel do slávnej histórie ušľachtilej rastliny čajovníka a čaju vôbec. 

Čajovníky sú rastliny s tmavozelenými, tuhými až kožovitými striedavými listami. Na spodnej strane listu (je svetlejšia) sú strieborné až biele chĺpky. Najviac ich majú mladé, predovšetkým novo tvoriace sa listy.

Čajovníky majú nádherné drobné kvety, ktoré pripomínajú kvety čerešne.   

Plodom čajovníka je guľatá troj až štvorpuzdrová tobolka, veľkosťou ako čerešňa. Najskôr je zelená a lesklá, dozrievaním hnedne. Semená bývajú v tobolke po troch a sú hnedej farby. Majú olejnatý charakter.

Čajovníky sa z praktického hľadiska pestovania rozdeľujú  na skupiny, tzv. "jat, či džát":

1. Čínsky čajovník:

- je to ker, dorastá do výšky 3 až 6 m

- má 4 až 7 cm tuhé a hladké listy

- hodí sa na pestovanie vo vyšších polohách (nad 1 150 m) so subtropickým podnebím

- v Číne a na Taiwane

- dosahuje dlhovekosť, aj po 100 rokoch dosahuje dobrú produkciu

- vyrába sa z neho hlavne zelený čaj svetlejšej farby, nemá zvieravú chuť

2. Assámský čajovník:

- dorastá až do 20, niekedy aj 30 m

- má úzke a špicaté listy dlhé až do 20 cm

- pestuje sa v tropickom pásme

- plantáže sú v Indii v oblasti Assám, v Barme, Vietname

- čaj má tmavú červenú farbu, chuť je trpká až zvieravá

3. Indočínske čajovníky (niekedy kambodžský):

- rastú ako tropické stromy vysoké do 5m

- listy sú 8 cm dlhé, sú načervenané, na jeseň červené, majú vysokú kvalitu

- pestuje sa hlavne vo vyšších polohách Srí Lanky (cejlónsky čaj)

4. Hybridné čajovníky:

- sú to rôzne kombinácie krížencov čínskych, assámskych a indočínskych džátov

- mávajú síce aj vyššie výnosy, ale čo sa týka vône, nedosahujú kvalitu východzích rastlín

Nech sa vám darí!

Daniela

1. Moje čajové začiatky

Koloseum je hotové a začalo za ním ešte niečo vyrastať:

V poslednom čase si na blogoch hovoríme s Laurou o zelenom čaji. Začala som ju lákať na jeho pitie a ona mi urobila radosť, dala sa na to! To ma inšpirovalo k písaniu malej série o čaji.

U nás sa čajom rozumie extrakt (výluh) z rôznych rastlín a ovocia. Pitie čajov si spájame s chorobami v detstve. Harmančekový nám maminka navarila, keď nás pobolievalo bruško, lipový, keď sme boli nachladnutí a čierny sme dostali vtedy, keď sme mali hnačku. My sme to presne tak zopakovali pri našich deťoch. Liečili sme nimi nachladnutie, kašeľ, žalúdok, zápal močového mechúra, bolesť v hrdle, či  podporovali imunitu. Liečivým rastlinám sme dali názov bylinky a tie sú stále súčasťou našich zásob na zimu.

Ovocné čaje sme zvyknutí piť pri raňajkách. Väčšina si ich sladí a ochucuje citrónom. V našej rodine sme ho pili čistý. Keď sme v roku 1992 vymieňali na dome strechu, bola mi v kuchyni pomôcť Alenka s varením pre majstrov. Urobila na desiatu hrniec čaju a naše deti boli z neho unesené (bol sladko-kyslý z cukru a citrónu). Kázali mi, nech si pýtam od Alenky recept, aby som aj ja vedela uvariť taký skvelý čaj :-)))

Ako všetci moji kolegovia v škole, aj ja som po nástupe do práce začala s pravidelným pitím kávy. Dovtedy som kávu pila len ojedinele. Potom som si zvykla urobiť kávu aj doma, ale zistila som, že to nebolo pre samotnú kávu, ale pre pohodu, ktorú som si pri pití vytvorila. Uvedomila som si, že ak kávu nemusím mať, tak načo ju piť? Prestala som! To som ale prišla o pohodu a relax. 

V roku 2000 išiel náš Maťko študovať čínsky jazyk a medzikultúrnu komunikáciu a ja som sa začala viac zaoberať Čínou. A to bola moja cesta k čajom. Uvedomila som si, že z pitia čaju si môžem urobiť to, čo mi tak chýba. Spojila som si s čajom aj záľubu v šálkach a kanvičkách a rôznych škatuľkách :-)

Hneď na začiatku môjho čajíčkovania som si kúpila knihu a v nej na začiatku stálo: Zelený čaj je, priatelia moji, poézia! Táto veta sa stala pre mňa výzvou: tejto poézii chcem rozumieť!

Prvé sypané čaje som si bola kúpiť v malej čajovni v Dolnom Kubíne (dávno neexistuje) už dobre "podkutá". Vedela som o čajoch viac, ako predavačka. Postupne sa mi rozrástla aj čajová knižnica. Kdekoľvek som išla, všade som navštívila čajovňu a niečo si kúpila. 

Najviac sa mi páčilo, a stále aj páči, v obchode s čajmi v Mníchove. V roku 2002 som tam bola prvýkrát a Miško vedel, kde ma treba zaviesť. Z obchodu som sa nemohla dostať von. Miško mi kúpil pár kvalitných čajov, za ktoré zaplatil celý "majland" (podľa mňa). 

Maťko sa dostal do Číny. Rok strávil na univerzite v Pekingu a rok v Šanghaji. Samozrejme, že pri návratoch som od neho dostala čaje. Aj teraz mi občas nejaký dobrý donesie :-)

V posledných pár rokoch už nie som taký oduševnený "milec" čaju. Nepijem ho každý deň, ale v zimnom období si ho varím častejšie, ako v lete.  Je to škoda, musím to napraviť!

Dnes som si uvarila zelený japonský čaj Bancha (je Dankin obľúbený). Ak si robím iba jednu šálku čaju, nepoužívam k tomu kanvičku, stačí mi sklenená odmerka:

Jazykové okienko:

Otázka: Ako je správne: kanvica alebo konvica?

Heslá: kanvica, konvica

Odpoveď:

Spisovnej slovenčine zodpovedá iba podoba kanvica.

Podoba konvica je nárečová.

PS:  Možno by bolo najlepšie použiť slovo čajník :-)

Nech sa vám darí!

Daniela

Čudná to (ne)zima :-(

Potešilo ma, že nie som sama, čo sa venujem internetu viac, ako by bolo dobre. Znamená to, že sa nemusím báť, že sa stanem prvá "závisláčka" pokročilého veku. Dievčatá, ale aj tak si dávajme pozor, aby sme sa nestretli na liečení :-))))

Jasné, vyšívam kus histórie Ríma - Koloseum. Nezaprie sa priateľka Giovanna, Talianka. Napísala mi, že jej to pripomenulo film Prázdniny v Ríme s Audrey Hepburn! No, nie je to nádherné?

Už takmer týždeň som nebola na prechádzke. Tohtoročný január sa asi zapíše do histórie Oravy ako január bez snehu. Aj to málo, čo pred týždňom napadalo, sa už roztopilo. Dve noci bol mráz, ako sa na január patrí a zas oteplilo. Dnes sa pridala zrána hmla, na obed na chvíľu preblyslo slniečko, ale hneď sa nahrnuli mraky a mňa to vôbec nelákalo vyjsť z domu.  Premohla som sa a najväčšiu radosť z toho mal Boro :-)

Nech sa vám darí!

Daniela