1. Moje čajové začiatky

Koloseum je hotové a začalo za ním ešte niečo vyrastať:

V poslednom čase si na blogoch hovoríme s Laurou o zelenom čaji. Začala som ju lákať na jeho pitie a ona mi urobila radosť, dala sa na to! To ma inšpirovalo k písaniu malej série o čaji.

U nás sa čajom rozumie extrakt (výluh) z rôznych rastlín a ovocia. Pitie čajov si spájame s chorobami v detstve. Harmančekový nám maminka navarila, keď nás pobolievalo bruško, lipový, keď sme boli nachladnutí a čierny sme dostali vtedy, keď sme mali hnačku. My sme to presne tak zopakovali pri našich deťoch. Liečili sme nimi nachladnutie, kašeľ, žalúdok, zápal močového mechúra, bolesť v hrdle, či  podporovali imunitu. Liečivým rastlinám sme dali názov bylinky a tie sú stále súčasťou našich zásob na zimu.

Ovocné čaje sme zvyknutí piť pri raňajkách. Väčšina si ich sladí a ochucuje citrónom. V našej rodine sme ho pili čistý. Keď sme v roku 1992 vymieňali na dome strechu, bola mi v kuchyni pomôcť Alenka s varením pre majstrov. Urobila na desiatu hrniec čaju a naše deti boli z neho unesené (bol sladko-kyslý z cukru a citrónu). Kázali mi, nech si pýtam od Alenky recept, aby som aj ja vedela uvariť taký skvelý čaj :-)))

Ako všetci moji kolegovia v škole, aj ja som po nástupe do práce začala s pravidelným pitím kávy. Dovtedy som kávu pila len ojedinele. Potom som si zvykla urobiť kávu aj doma, ale zistila som, že to nebolo pre samotnú kávu, ale pre pohodu, ktorú som si pri pití vytvorila. Uvedomila som si, že ak kávu nemusím mať, tak načo ju piť? Prestala som! To som ale prišla o pohodu a relax. 

V roku 2000 išiel náš Maťko študovať čínsky jazyk a medzikultúrnu komunikáciu a ja som sa začala viac zaoberať Čínou. A to bola moja cesta k čajom. Uvedomila som si, že z pitia čaju si môžem urobiť to, čo mi tak chýba. Spojila som si s čajom aj záľubu v šálkach a kanvičkách a rôznych škatuľkách :-)

Hneď na začiatku môjho čajíčkovania som si kúpila knihu a v nej na začiatku stálo: Zelený čaj je, priatelia moji, poézia! Táto veta sa stala pre mňa výzvou: tejto poézii chcem rozumieť!

Prvé sypané čaje som si bola kúpiť v malej čajovni v Dolnom Kubíne (dávno neexistuje) už dobre "podkutá". Vedela som o čajoch viac, ako predavačka. Postupne sa mi rozrástla aj čajová knižnica. Kdekoľvek som išla, všade som navštívila čajovňu a niečo si kúpila. 

Najviac sa mi páčilo, a stále aj páči, v obchode s čajmi v Mníchove. V roku 2002 som tam bola prvýkrát a Miško vedel, kde ma treba zaviesť. Z obchodu som sa nemohla dostať von. Miško mi kúpil pár kvalitných čajov, za ktoré zaplatil celý "majland" (podľa mňa). 

Maťko sa dostal do Číny. Rok strávil na univerzite v Pekingu a rok v Šanghaji. Samozrejme, že pri návratoch som od neho dostala čaje. Aj teraz mi občas nejaký dobrý donesie :-)

V posledných pár rokoch už nie som taký oduševnený "milec" čaju. Nepijem ho každý deň, ale v zimnom období si ho varím častejšie, ako v lete.  Je to škoda, musím to napraviť!

Dnes som si uvarila zelený japonský čaj Bancha (je Dankin obľúbený). Ak si robím iba jednu šálku čaju, nepoužívam k tomu kanvičku, stačí mi sklenená odmerka:

Jazykové okienko:

Otázka: Ako je správne: kanvica alebo konvica?

Heslá: kanvica, konvica

Odpoveď:

Spisovnej slovenčine zodpovedá iba podoba kanvica.

Podoba konvica je nárečová.

PS:  Možno by bolo najlepšie použiť slovo čajník :-)

Nech sa vám darí!

Daniela