7. Čaj o piatej

Zas som sa dala na skúšanie vlastných nervov :-)))
Včera som kúsok vyšila a dnes som ho s pokojom Angličana vypárala :-)))

A nemusela som, nebola to chyba v počítaní krížikov! Dnes som bola so žiakmi v meste a cestou naspäť som vbehla do galantérie. Kúpila som si tyrkysovo modrú perlovku, ktorú som včera nemala a nahradila som ju jasne modrou. Už v obchode som vedela, že je to tá správna farba a budem párať:

dnes sa ešte nenapijeme, počkáme si na zajtrajšok :-)))

Laura ma včera potešila! Zvykla si na chuť zeleného čaju a každý deň si ho robí o piatej.  Dnes som sa k nej na čaj o piatej pridala :-)

Piť čaj o piatej je zvykom vo Veľkej Británii. To ma priviedlo k tomu, že dnes môžem niečo napísať z histórie pitia čaju práve tam.

Pitie čaju v tejto krajine siaha až do druhej polovice 17. storočia. V roku 1660 sa stal kráľom Karol II. z rodu Stuartovcov. V detstve bol vychovávaný v Holandsku. Jeho vyvolenou bola Portugalka Katarína de Braganza. Obidvaja boli vášnivými vyznávačmi pitia čaju a spravili z toho na anglickom dvore pravidelný zvyk.

Začali sa rozrastať "coffee house". Toto je netypické pomenovanie, pretože tieto miesta sa stali príjemnými oázami konzumácie obľúbeného čajového nápoja. V literatúre sa uvádza, že v prvej polovici 18. storočia v Londýne čaj vytlačil tradičné nápoje - pivo a džin.

Niektoré čajovne boli vyhradené výlučne pre pánsku spoločnosť. Stali sa predchodcami slávnych pánskych klubov v Anglicku. Znie to až neuveriteľne, ale spotreba čajového nápoja stúpla až do tej miery, že prekročila spotrebu čaju v Číne.

Slávny anglický spisovateľ a filológ Samuel Johnson, autor noriem spisovnej angličtiny, napísal, že jeho čajová konvica len zriedka vychladne.

Pitie čaju sa stalo neodmysliteľnou súčasťou tzv. "čajových záhrad". Boli to spoločenské večery spojené s tancom, ohňostrojom a samozrejme s pitím čaju. Je pravdepodobné, že práve z týchto večierkov sa preniesol názov tanečných zábav s názvom "čaje" aj k nám. Aj ja si ešte pamätám na "čaje o piatej" v Istebnom. Bola som na ne ešte primladá, ale môj manžel ich pár absolvoval (to sme sa ešte ani nepoznali).

Veľká Británia nie je a nikdy nebola pestovateľskou oblasťou, ani zemou, v ktorej sa spracúvajú čajové lístky. Je len zemou veľkej spotreby tejto suroviny. Je na poprednom mieste svetového rebríčka medzinárodného obchodu s čajom. Aj v dnešnej dobe, tak ako v minulosti, má táto ostrovná krajina najväčšiu spotrebu čaju na jedného obyvateľa. 

Môj dnešný čaj o piatej bol čierny s názvom Keemun. Čierny som si vybrala preto, že ho pijú aj vo Veľkej Británii:

Angličania často pijú čierny čaj s mliekom. Niekde som čítala, že sa má liať
čaj do mlieka, nikdy nie naopak. Neviem, či to je pravda, ale ja to
dodržiavam. Čaj s mliekom sa môže trocha aj osladiť, ale ja nesladím.
Chutí mi, ale ak si mám vybrať, tak mám radšej bez mlieka :-)

Vyšívala som, popíjala čaj a myslela na Lauru :-)))

Keemun (Qimen) patrí medzi tri až štyri najlepšie čierne čaje sveta. Vraj na jazyku spieva, ale verte mi, mne nespieval :-)

Keemun  pochádza z Číny. Je z kopcov vo výške 600 až 900 m nad morom, teda to nie je horský druh čaju. Zbiera sa štyri razy v roku. Zbery sa nepredávajú oddelene, ale sa zmiešajú a rozdeľujú sa podľa kvality na päť stupňov. Ich kúpu si treba dopredu zahovoriť, taký je vzácny. 

Nech sa vám darí!

Daniela