Neuveriteľné.......

Premýšľala som nad tým, ako ušiť prestieranie z koktailov a vymyslela som si, že na druhú stranu prestierky by som mohla ušiť vrecúško na príbor. No, a keďže jeden príbor v krížikovej podobe mám, začala som. Bez spočítania krížikov. Jasné, že som to už oľutovala, lebo príbor je veľký a na prestieranie by sa mi nehodil. Tak, ako som začala, tak som aj skončila:

Dôležité je, že ma šľak netrafil, že som zostala pokojná, na duši vyrovnaná :-)

Zajtra začnem znova, už viem, s čím!

Poobede som sa zahľadela na azalku. Začali jej opadávať prvé kvietky. Potom som si z komory doniesla do kuchyne aspoň na hodinu kvety hyacintov. Trocha som ich skrátila. Aj tak si myslím, že to je neuveriteľné, že ešte stále kvitnú. Veď som ich kúpila 6. decembra. Azalka ma prekvapila svojimi pukmi 21. decembra. Nie je to úžasné? Azalka je pritom stále v teplej kuchyni. Hyacinty smrdia manželovi, preto musia byť v komore :-)

Aj vavrín - bobkový list - už začal s jarným pučaním:

dva výhonky má aj od koreňa, na jar ho už presadím

Je ozaj neuveriteľné, že mi kvietky tak dlho kvitnú, či si to myslím len ja? 

Dnešný čaj o piatej bol jazmínový. O ňom som už písala dávnejšie. Je zaujímavý tým, že väčšina z nás si myslí, že by v ňom mali byť biele kvietky jazmínu. Nie je to tak! Prečítajte si tu!

k čaju niekoľko vlašských orechov 

Nech sa vám darí!

Daniela