Len tak, kvietkovo

V dubovej aleji vyrastá prvý dom:

a len teraz som si všimla, že aj keď som raz WELCOME párala,
zas tam mám chybu - nie je to v strede :-(

Posledné dni neprajú vychádzkam. Sneh sa mieša s dažďom. Ráno sa budíme do bielej krajiny, ale poobede je už všetko preč. Teploty,  akoby bol apríl. Nálada, pod psa. 

Dnes sa teda potešíme aspoň pohľadom na kvietky. Najskôr moje klinčeky na okne. Po týždni sú nádherné:

Včera som odfotila snežienky v záhrade u Michala a u jeho susedy talovín:

nedávno som o talovíne nevedela a už mám aj jeho foto :-
vďaka Jarke som ho včera hneď spoznala :-)

V hypermarkete som si odfotila ponuku kvetov:

živé kvietky nikdy neobídem bez povšimnutia :-)

A pred piatou som sa chystala na spoločné popíjanie čaju. Som veľmi rada, že sa nám to stáva už zvykom. Vďaka tomu som sa opäť vrátila k dennej dávke čaju, čo je dobré hlavne pre zdravie. Význam to má aj pre psychiku, hlavne v dňoch, ako sú tie posledné, bez slniečka.

čaj som popíjala v škole, a aj takmer dopila, poslednú dávku som mala dnes :-)

Nech sa vám darí!
Daniela