Na valentínsku nôtu

Dnes som začala vyšívať nový sampler od dizajnérky Nurdan Kanber. Dostala som ho priamo od nej, vraj na Valentína! No, nie je to nádherné? 

Nurdan, priateľka moja, srdečne vám za všetko ďakujem!!!

Máme za sebou ďalšieho Valentína. V našej zemepisnej šírke je to novodobý sviatok. Mne sa zdá, že ideme od jedného extrému k druhému. Do roku 1989 sa "tanečky" robili na MDŽ 8. marca, teraz 14. februára. Ako vtedy kvetinárstva pukali vo švíkoch, tak aj dnes. K tomu sa pridali všetky obchodné reťazce s rôznymi sladkosťami v tvare srdiečok, kopou plyšákov, vankúšikov, gýčov a pologýčov. 

Ja som trocha iná. Nežiadala som od manžela, aby prišiel s kyticou kvetov 8. marca, a nežiadam to ani teraz. Vždy som hovorila, že dôležité je v dobrom spolunažívať po celý rok. Potom netreba prosiť o odpustenie jeden deň v roku a prísť domov s kvetom :-)

Viete, čo na mňa platí a čím ma vždy dostali naše deti? Kytičkou lesných jahôdok, či lúčnych kvietkov. Teraz ich nahradil manžel :-)

Včera, ako skoro každú sobotu, som strávila celé poobedie s Lenkou. Najskôr Istebné, potom nákup a nakoniec šálka kávy u nej doma. Akurát som mala na zreteli piatu hodinu :-)

Nič zvláštne, ale predsa len niečo - obidve sme sa dali opantať šialenstvom a kúpili sme si po kytičke. Tú moju vám všetkým, bloger priateľky, posielam k dnešnému sviatku aspoň virtuálne:

Po týždni snehovej a dažďovej  pľušte sa dnes ukázalo slniečko a hneď to ukázal aj teplomer:

Ešte krajšie to vyzeralo dnes v Mníchove vo Westparku:

foto mi poslal Miško

Dnes o piatej som pila bylinkový čaj. Vybrala som si šalviový pre jeho horkú chuť, ktorú väčšina ľudí neznáša, ale mne vyhovuje:

Nech sa vám darí!
Daniela